Zamiešal samit EÚ kartami? Historik pre ta3: Orbánov postoj už lídrov frustruje, ruské hrozby sú iba rétorické

800 miliárd na zbrojenie

Jedno z kľúčových opatrení samitu je ambiciózny 5-bodový plán Európskej komisie na posilnenie obranného priemyslu. Ten počíta s 800 miliardami eur, ktoré majú pomôcť modernizovať európske armády. „Plán sa delí na dve časti. Prvou je možnosť pre členské štáty zadlžiť sa o 1,5 % HDP, ak tieto financie použijú na obranu. Druhým pilierom je balík 150 miliárd eur, ktoré budú dostupné pre členské štáty za zvýhodnených podmienok, podobne ako bol plán obnovy po covide-19,“ vysvetľuje Kríž.

Spoločné nákupy majú zahŕňať protivzdušnú obranu, protidronové systémy a kybernetickú bezpečnosť. Do financovania sa zapojí aj Európska investičná banka.

Nie všetky krajiny sú však s týmto prístupom spokojné. Bulharsko patrí medzi štáty, ktoré majú výhrady. Dôvodom je, že výdavky na obranu môžu ohroziť sociálnu stabilitu a financovanie zdravotníctva či školstva. „Každý politik radšej investuje do hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vysvetliť voličom, že je potrebné zbrojiť, je vždy náročnejšie,“ komentuje Kríž.

Čítajte viac

Možno budeme musieť reagovať, vyhlásilo Rusko. Výsledky samitu EÚ považuje za "militarizáciu bloku"

Kedy bude Európa obranyschopná?

Aj keď sa na samite európskych lídrov prijali zásadné rozhodnutia, ich realizácia bude trvať roky. „Analytici sa zhodujú, že ak aj teraz investujeme do obrany, výsledky sa ukážu v horizonte 5 až 10 rokov. Do 2 až 3 rokov je možné vybudovať napríklad protivzdušnú obranu či posilniť výrobu munície, ale vybudovanie skutočne funkčného európskeho obranného systému si vyžiada viac času,“ hodnotí historik.

Kľúčovou otázkou je, či sa Európa môže ešte spoliehať na ochranu zo strany Spojených štátov. V roku 2022 prezident Joe Biden ubezpečoval, že USA budú chrániť každý centimeter územia NATO. Dnes však Donald Trump spochybňuje záväzky vyplývajúce z článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

„Keď sa ho pýtali, či by USA pomohli spojencovi v prípade útoku, odpovedal: ,Myslíte, že Francúzi alebo niekto iný by nám prišli na pomoc?‘ Tým vlastne spochybnil základnú podstatu NATO,“ upozorňuje Kríž.

Moskva reaguje, ale zatiaľ nemá kapacity na eskaláciu

Kremeľ na plány EÚ okamžite reagoval a hovorca Dmitrij Peskov naznačil, že Moskva by mohla v budúcnosti odpovedať. Kríž však považuje ruské hrozby za rétorické: „Rusko dnes vedie vojnu na Ukrajine a jeho vojenské kapacity sú na 90 % viazané na tomto fronte. Nemá dostatok personálu a musí posielať na front ľudí o barlách. Ak sa ale EÚ začne masívne zbrojiť, môžeme očakávať, že Rusi posilnia svoje jednotky na hraniciach s európskymi štátmi, podobne ako to bolo počas studenej vojny.“

EÚ chce posilniť obranu, Rusko reaguje. Historika vyspovedala redaktorka Patrícia Kordiaková.