Zoči-voči vojne. Ukrajina sa stala destináciou temného turizmu, domáci hovoria o krvavých peniazoch
Na Ukrajinu prichádza stále viac zahraničných turistov, aby si pozreli vojnové zóny na vlastné oči. Miesta zasiahnuté konfliktom im umožňujú navštíviť špecifické zájazdy, ktoré ponúka čoraz viac spoločností.
Objavovanie vojny
Tridsaťdvaročný španielsky cestovateľ Alberto Blasco Ventas stojí pri moste pri ukrajinskej Irpine, ktorý bol na jar 2022 v prvých dňoch ruskej vojenskej agresie vyhodený do vzduchu v snahe zastaviť postup inváznych jednotiek na Kyjev. Toto miesto je jednou zo zastávok pre západných turistov, ktorí hľadajú vzrušenie a prichádzajú objavovať vojnu na Ukrajine. Podobné zájazdy sú síce zatiaľ okrajovou záležitosťou, ale ich počet rastie, píše agentúra AFP.
Ruskí vojaci, ktorí obsadili toto predmestie Kyjeva na začiatku invázie, sa ho pokúšali prejsť a pochodovať smerom k hlavnému mestu, vysvetľuje sprievodca Oleksij Gorjačev (33) a ukazuje na ruiny odstreleného mosta.
„Vo vojnovej zóne som prvýkrát!“ hovorí Blasco Ventas a fascinovaný hľadí na most. Španiel si vybral turistický zájazd do Kyjevskej oblasti. Hlavné mesto je síce stovky kilometrov od hlavného bojového frontu, ale takmer denne naň útočia ruské bezpilotné lietadlá a rakety. „Trochu sa bojím, nebudem vám klamať, vo vojnovej zóne nikdy neviete,“ dodáva.
Tmavovlasý muž s mladistvými črtami musel najprv prekonať nesúhlas svojich blízkych s cestou, potom nasledoval let do Moldavska a nakoniec 18-hodinová cesta lôžkovým vlakom. Po moste navštívi cintorín obhorených áut a potom Boroďjanku, mesto zdevastované na začiatku ruskej invázie.
Počítačový inžinier Blasco Ventas každú etapu svojej cesty filmuje, lebo sa chce stať influencerom. Svoje zábery zdieľa na kanáli na YouTube, kde ho sleduje 115 000 ľudí. Podobne už takto sprostredkoval svoje zážitky z „najstrašnejšej psychiatrickej liečebne“ v Spojených štátoch alebo „najnebezpečnejšej hranice“ na svete medzi Čínou, Ruskom a Severnou Kóreou.
Poznanie ako očkovanie
Na Ukrajine ponúka tento typ zájazdu asi desať spoločností; je to okrajový, ale rastúci fenomén. Ponúkané okruhy sa radia k takzvanému temnému turizmu, ktorý ponúka návštevy miest spojených s tragickými udalosťami. Pred inváziou navštevovali desaťtisíce ľudí ročne černobyľskú zónu, miesto jadrovej katastrofy z roku 1986, teraz pre vojnu uzavretej pre verejnosť.
Tých, ktorí to považujú za morbídne alebo nemorálne, Blasco Ventas ubezpečuje, že koná vždy s rešpektom.
Jeho cestu zorganizovala spoločnosť War Tours, ktorá uvádza, že jej služby od januára využilo asi 30 klientov, prevažne z Európy a z Ameriky. Po príchode do krajiny za turistický okruh zaplatí približne 150 až 250 eur. Časť výťažku je venovaná armáde. Projekt „nie je otázkou peňazí, ale udržiavania pamäti“, ubezpečuje jeho spoluzakladateľ Dmytro Nykyforov.
Manažér ďalšej podobnej spoločnosti Capital Tours Kiev Svitozar Mojsejev potvrdzuje, že príjmy z podniku sú minimálne. Ukazovať škody cudzincom je podľa neho ako „očkovanie, aby sa už nič podobné nikdy nestalo“.
Príliš pohodlný život
Väčšina podobných zájazdov sa sústredí na Kyjev a jeho okolie, kde leží tiež Irpiň a Buča, namiesto masakru civilistov na jar 2022 pripisovaného Rusku. Niektoré spoločnosti sa však čoraz viac približujú frontu. Jedna z nich dokonca pri honbe za senzáciou ponúka viacdňový zájazd po južnej Ukrajine, ktorý stojí až 3 300 eur.
Jedný z tých, ktorým Kyjev nestačil, je aj Američan Nick Tan, ktorý pracuje pre technologickú firmu v New Yorku. V júli išiel do Charkova na severovýchode Ukrajiny, ktorý neustále čelí ostreľovaniu a leží asi 20 kilometrov od frontu.
„Musel som tú vojnu vidieť na vlastné oči,“ vysvetlil svoje rozhodnutie 34-ročný muž otrávený príbehmi o hrdinských bitkách v hollywoodskych filmoch. Chcel dokonca ísť ešte bližšie k frontu, ale jeho sprievodca to odmietol.
Amatérsky fotograf sa chcel stretnúť s Ukrajincami a zdieľať ich príbehy na Instagrame. Ale tiež si chcel „niečo dokázať“, pretože život na Západe mu pripadá „príliš pohodlný“.
„Vyhľadávam silné zážitky,“ priznáva Tan s tým, že už skákal s padákom a zúčastnil sa rave party. Takéto zážitky mu už ale nestačili, a ďalším krokom preto bola cesta do vojnovej oblasti.
Peniaze postriekané krvou
Obyvateľ Irpine Ruslan Savčuk túto honbu za vzrušením nechápe, ale neuráža ho.
„Nedávno spadol výbušný dron Šáhed asi 300 metrov od môjho domu, takže netúžim po podobných zážitkoch. Ale ak to niekto vo svojom živote chce, je to jeho právo,“ hovorí Savčuk. Ako dobrý dôvod tento päťdesiatnik vidí aj to, že by cestovatelia mohli do týchto miest priniesť zisky. Savčuk je filmový producent a radí mestu Irpiň so stratégiou voči turistom, keďže „aj taká zložitá téma ako vojna môže priniesť niečo dobré“.
Úradníčka v Irpini a niekdajšia viceprimátorka Buči Mychajlyna Skoryk-Škarivská podotýka, že niektorí obyvatelia to považujú za „peniaze postriekané krvou“ a nie vždy chápu, prečo sa cudzinci chodia pozerať na ich smútok. Negatívne reakcie sú ale podľa nej v menšine a pre mnohých miestnych sú títo turisti len súčasťou novej ukrajinskej reality.
Turizmus rastie napriek vojne
Prezidentka Národnej agentúry pre rozvoj cestovného ruchu Mariana Oleskivová uznáva, že tento typ cestovného ruchu otvára mnoho etických otázok. Dopyt po takýchto cestách ale podľa nej nevyhnutne porastie. Jej agentúra preto pripravuje špecifické školenia pre sprievodcov a okruhy po pamiatkach v Kyjeve a okolí.
Invázia síce zrazila cestovný ruch na kolená, ale tento rok by mal sektor prekročiť úroveň z predvojnového roka 2021, keď svet bojoval s pandémiou covidu-19, myslí si Oleskivová. Cestovný ruch teraz stojí najmä na domácom turizme, keďže ukrajinskí muži v odvodovom veku až na výnimky nesmú opustiť krajinu kvôli stannému právu.
Na Ukrajinu vlani podľa Oleskivovej prišli štyri milióny zahraničných turistov, dvakrát viac ako v roku 2022. Väčšina z nich prišla z profesijných dôvodov.
Krajina sa tiež pripravuje na povojnové obdobie, podpisuje propagačné zmluvy so skupinami ako Airbnb alebo TripAdvisor.
„Vojna pritiahla k Ukrajine veľkú pozornosť. Naša značka je preto silnejšia, každý teraz pozná našu krajinu,“ hovorí Oleskivová.
Pozrite si reportáž z 13. júna 2024 o unesených ukrajinských deťoch ponúkaných na adopciu: