Majitelia firiem presúvajú majetok na dedičov. Akých chýb sa vyvarovať?
Podľa portálu Statista je viac ako 40 percent miliardárov starších ako 70 rokov, polovica je vo veku 50 až 70 rokov a iba desatina je mladších ako 50 rokov. Onedlho budeme svedkami veľkého presunu majetku. Ako ho ochrániť a aké riziká prináša medzigeneračná výmena z právneho hľadiska? Pozrite si názory odborníkov, ktoré prezentovali na konferencii televízie ta3 Rodinné firmy a nové stratégie.
Podľa svetových štatistík je priemerný vek milionárov v súčasnosti 65 rokov. Podobne je to aj na Slovensku. V roku 2040 by mal prísť historický prelom v tom, že sa bude vo veľkom odovzdávať majetok na ďalšiu generáciu.
Podľa advokáta a partnera advokátskej kancelárie LEXANTE Matúša Červeného v tomto procese záleží od situácie a okolností, za ktorých bol podnik založený. Majetok môže byť presunutý priamo na potomkov alebo na nejaký manažment a tí potomkovia potom z toho iba čerpajú pôžitky. „Problém s ktorým sa stretávajú je sa dohodnúť, že čo sa odovzdáva, v akej miere sa odovzdáva, akým spôsobom a potom ak je tých potomkov napríklad viac, alebo tých osôb, ktorým sa odovzdáva ten majetok, alebo ten fungujúci podnik, tak akým spôsobom budú usporiadané vzťahy medzi nimi,“ tvrdí.
Zákonník z roku 1964
Advokát, partner Highgate Group Tomás Demo priblížil slovenskú realitu. „U nás rodinné firmy a podnikatelia čelia takému špecifickému elementu. Jednak v tom, že trhová ekonomika tú začala rásť neskôr a práve tí podnikatelia, ktorí rozbiehali podnikanie v 90. rokoch, tak sú dnes možno na prahu odovzdávania toho podnikania ďalšej generácii, ale hlavne v tom, že napríklad dedenie a teda nástupníctvo a prechod majetku na Slovensku rieši občiansky zákonník, ktorý bol prijatý v roku 1964, kedy niečo ako dedenie obchodného podielu alebo akcií na firme bolo prakticky nemysliteľné,“ konštatoval s tým, že slovenské právne prostredie vôbec nie je prispôsobené a neobsahuje štandardné elementy, ktoré uľahčujú nejaké plánovanie a vôbec systematické nástupníctvo v rodinách.
Učme sa zo zahraničia
Generálna riaditeľka BNI Slovensko Natália Vicsápiová uviedla svoj pohľad na to, prečo deti častokrát nechcú preberať podnik po svojich rodičoch. „My dospelí dosť často chceme zabezpečiť tie naše deti, čiže čo robíme? Strašne veľa pracujeme, aby ďalšia generácia bola finančne zabezpečená, aby sme im nechali nejakú hodnotu. No a potom nemáme čas na deti, nevenujeme sa im a deti prežívajú to rodinné podnikanie takým štýlom, že ale my sme stratili kvôli podniku rodičov. Dosť často riešime z terapeutického hľadiska tieto bolesti pri ďalšej generácii,“ povedala.
Ako zvládať presun majetku na ďalšiu generáciu by sme sa, podľa nej, mali učiť od zahraničných firiem. „Oni majú veľmi presné procesy na odovzdávanie firiem a na tie generačnej výmeny. Takže. podľa mňa, je dobré sa inšpirovať,“ myslí si.
Prokurista a šanón
Expertka na stratégiu a riadenie v rodinných firmách na Slovensku a majiteľka spoločností Human Inside a Inštitút Rodinného Businessu Erika Matwij má dve odporúčania. Dôležité sú hlavne v situácii, keď dôjde k nečakaným udalostiam. Napríklad, keď majiteľ firmy zomrie.
„Na náhle nástupníctvo nie je rodina dostatočne dobre pripravená. A keď ešte aj spolupracujú, tak naozaj niekedy je to pre nich šok,“ povedala.
Ako problém vidí to, že rodinné firmy majú častokrát len jedného konateľa a to je väčšinou zakladateľ. „Je to obrovské riziko pre firmu ako takú, lebo ak sa stane náhle nástupníctvo, tak do momentu dedičného vysporiadania sa samozrejme uzatvárajú účty, nesmie sa pracovať s firmou tak ako doteraz a rodina prichádza o hlavný príjem,“ dodala s tým, že ak majiteľ nechce mať ďalšieho konateľa, tak môže urobiť prokuristu.
Ako druhý tip na lepšie zvládnutie nečakaných situácii navrhuje zriadiť si tzv. červený šanón. „To by mala mať doma každá rodina, nielen rodinná firma. U právnikov alebo v trezore by mali byť odložené všetky heslá, kódy, kontakty, rôzne licencie, licenčné čísla, kontakt na právnika, na poisťováka, na vstupy do firmy a tak ďalej. Majitelia, konatelia vykonávajú rôzne operácie a keď sa stane náhle nástupníctvo, nemajú blízky prístup k tomu, ako zabezpečiť normálny chod domácnosti a firmy,“ tvrdí zo skúseností.
Silná firemná kultúra
S tým, že treba dopredu myslieť a veci riešiť ešte počas života súhlasí aj zakladateľ spoločnosti Rehák interiér Juraj Rehák. Priznal, že keď v minulosti komunikoval so svojimi deťmi štýlom makajte, veď to zdedíte a bude to aj tak všetko vaše, že to nebolo dobré. „To bolo veľmi zle a teraz, keď sme už v procese, ktorý je naozaj komplikovaný, sa teším, že sme nastúpili do toho procesu, v ktorom už sme asi 2 roky a vidím, že ešte bude trvať minimálne 2 roky. Je dôležité robiť to za života a nie vtedy, keď už prestávam vládať, ale keď mám možno 30 rokov a viem, že tú firmu potenciálne ešte rodina preberie a že ju nebudem predávať,“ uviedol majiteľ firmy s 30 ročnou tradíciou.
Priznal, že výmene generácii u nich pomáha vybudovaná silná firemná kultúra. „Ľudia majú spoločné hodnoty, spoločnú tímovosť, spoločné ciele, majú potrebu sa vyjadriť a dávať spätné väzby. Toto je ohromný základ na to, že sme vybudovali vo firme silný tím a každý jeden človek má obrovskú hodnotu, lebo ťaháme za jedno a o to ľahšie to teraz moja dcéra Janka bude mať, že ten tím v tej akceptácii spoločných cieľov ju automaticky berie. Lebo jedna vec je, že ja poviem, že preberá to dcéra, ale musí to prebrať aj firma, aj tí ľudia to musia akceptovať. Aj to je výmena generácií,“ dodal.
Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.