Zelená agenda máta mnohé slovenské firmy. Kde robia najväčšie chyby?

2.6.2024 15:53

Dokážu slovenské spoločnosti podnikať udržateľne a zodpovedne? Neničí Európska únia svojimi regulácia konkurencieschopnosť firiem? Odpovede hľadali odborníci na konferencii televízie ta3 Zodpovedné podnikanie.

panel 2.jpg
Robert Hüttner

Zodpovedné podnikanie je podľa zakladateľa spoločnosti GeopoLytics Jozefa Hrabinu silnou témou a je potrebné hlavne v časoch klimatickej krízy a keď veľké nadnárodné korporácie sú častokrát silnejšie ako malé štáty. Na druhej strane regulácie, ktoré nastavuje Európska únia vyháňajú firmy z Európy. „Tieto regulácie sú niekedy bohužiaľ kontraproduktívne. My keď vyrobíme niečo, čo je štvornásobne drahšie ako v Číne v dôsledku toho, že máme daň na niečo, lebo sme si určili uhlíkovú neutralitu do nejakého roku, lebo sme si vytlačili prvovýrobu nejakých kovov, tak jednoducho tie firmy musia všetko dovážať zo zahraničia a to zahraničie samozrejme si chráni svoje firmy. Primárne hovorím teraz o Číne, ktorá dotuje výrobu elektromobilov a tým pádom si dnes kúpite v Šanghaji elektromobil za 5 000 eur a v Európe je najlacnejší elektromobil za dvadsaťtisíc,“ povedal s tým, že sme si tu zaviedli politiky, ktoré vychádzali z reality, ktorá tu bola pred 20 rokmi.

Dnes máme, podľa neho, veľký problém a ocitli sme sa v mori regulácii a bez vlastného priemyslu. Konštatoval, že ruská ekonomika momentálne rastie rýchlejšie ako ktorákoľvek najsilnejšia ekonomika na Západe, vrátane Spojených štátov amerických.

Chyba v systéme

Podobný príklad ako s elektromobilmi uviedol aj prezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Branislav Siklienka. „Európska únia poskytuje dotácie na fotovoltiku. To je super vec, akurát že 97 percent fotovoltických panelov sa vyrába v Číne. My sme si takto vyhnali aj výrobcov týchto panelov z Európy. Zakrývame si nie jedno oko, ale obidve oči. Keď chceme robiť zelené veci, nemôžeme predsa takéto technológie dovážať cez pol Európy a tvárime sa, že je to super,“ povedal.

Dodal, že nám nefunguje sedliacky rozum, veľa vecí funguje od stola, nenarába sa s dátami a s kritickým myslením a veci riešime skôr pocitovo. Ako príklad uviedol záväzok Únie do roku 2030 zasadiť 3 miliardy stromov. „K dnešnému dňu ich máme asi 20 miliónov, takže asi sa to moc nepodarí a vzniklo z toho veľa problémov. Jednak toľko stromov ani nedokážeme v Európe vypestovať a druhá vec je, že to zvýšilo ceny alejových stromov niekde možno dvoj, trojnásobne. Niekde tu máme chybu v systéme,“ tvrdí.

Životný cyklus produktu

Zakladateľ komunikačnej a PR agentúry GreenTalk a spoluzakladateľ ESG KLUBU Daniel Rabina konštatoval, že výrazy ľudská činnosť a priateľské k prírode nejdú dokopy. „Už ste sa všetci stretli s tým, že ste prišli do obchodu a videli ste výrobok, na ktorom bolo napísané bio, eko, udržateľné či priateľské k prírode. Ja vás hneď šokujem na začiatku. Asi veľmi nič z toho, čo robíme, vrátane toho, že tu teraz sme a nejako sme sa sem dopravili, nie je priateľské k prírode, takže ľudská činnosť a priateľské k prírode to veľmi nejde dokopy,“ uviedol.

Dodal, že nikto nezakazuje aby niekto hovoril o svojich výrobkoch, že sú ekologické alebo udržateľné. „Rozdiel oproti minulosti je v tom, že potrebujeme mať na to dáta, certifikáciu. Ak máme výrobok, ktorý chceme takýmto spôsobom komunikovať, tak budeme potrebovať na to validáciu,“ tvrdí.

Jednou z metód bude sledovanie životného cyklu produktu. „Keď sa na nejaký produkt pozriete od momentu, kedy bol ešte samotnou surovinou, až po moment, kedy je na bráne alebo na výstupe z vašej fabriky. Vďaka tomu získate všetky dostupné dáta o celom životnom cykle toho výrobku a až potom máte ten mandát na to, aby ste hovorili, či ten výrobok je alebo nie je udržateľný, či je alebo nie je ekologicky alebo biologicky,“ povedal s tým, že ide o novinku, ktorá vyplynula zo schválenej smernice, ktorá bola v marci tohto roka zverejnená vo vestníku Európskej komisie.

Podnikať udržateľne

Zvýšený záujem firiem o zodpovedné podnikanie potvrdila aj ESG líderka, PwC Erika Vitálošová. „Ja osobne reguláciu Európskej únie vnímam, nie ako nástroj na obmedzenie konkurencieschopnosti, ale za mňa by sa mali firmy zamyslieť nad tým, akým spôsobom sa dá podnikať udržateľnejšie a hľadať tie cesty. Znamená to samozrejme investície do nových technológií a do nových prístupov. Môže to trvať určitý čas, ale nemalo by to jednoznačne znamenať, že tu prestanem robiť a odsuniem to niekde na východ a vlastne tá uhlíková stopa sa troška presunie, pretože Európa nie je izolovaná,“ povedala.

Firmy by, podľa nej, mali v prvom rade vedieť ktorým témam v oblasti udržateľnosti alebo ESG by sa mali venovať, pretože nie každá téma je pre každú firmu relevantná.

Generálna riaditeľka Junior Achievement Slovakia Marta Slováková vníma záujem mladej generácie o témy ESG a udržateľnosti. „Snažíme sa cez naše vzdelávacie programy im prinášať aj takéto témy a oni sami vnímajú, že ako sa tá firma pre ktorú chcú pracovať správa,“ povedala, no zdôraznila, že aj firmy na druhej strane by to nemali robiť len kvôli vykazovaniu čísiel, ale spoločenskú zodpovednosť brať naozaj vážne.

„Je dobré, že smerujeme niekam, ale je potrebné aby aj tým mladým ľuďom bolo povedané, že aha, tak my sme tu pre vás, potom raz tu budete vy možno pre nás a pre ostatných a pre tú ďalšiu vašu generáciu a tá spoločenská zodpovednosť by mala byť tou najdôležitejšou hodnotou,“ dodala.

Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok