Aljašské rieky sa sfarbujú na oranžovo. Fascinujúce divadlo prírody je však varovným signálom
Desiatky riek a potokov na Aljaške menia farbu na hrdzavo oranžovú. Podľa novej štúdie ide zrejme o následky topenia permafrostu, ktoré ohrozuje miestnu prírodu a živočíchy, napísal spravodajský server The Guardian.
Arktída je najrýchlejšie sa otepľujúcou oblasťou na svete, a keďže zmrznutá pôda pod povrchom taje, minerály, ktoré v nej boli predtým viazané, teraz prenikajú do vodných tokov.
Dôsledok klimatickej zmeny
"Je to nepredvídateľný dopad klimatických zmien, ktorý pozorujeme v jedných z najčistejších riek v našej krajine," povedal Brett Poulin, autor štúdie a docent environmentálnej toxikológie na Kalifornskej univerzite, informuje o tom The Guardian.
V dôsledku topenia večne zmrznutej pôdy sú minerály vystavené pôsobeniu kyslíka v procese známom ako zvetrávanie. Tento proces zvyšuje kyslosť vody a rozpúšťa kovy, ako je zinok, meď, kadmium a železo - najvýraznejší kov, ktorý dodáva riekam hrdzavú farbu viditeľnú aj na satelitných snímkach. To všetko môže v Arktíde zhoršiť kvalitu pitnej vody a ohroziť rybolov, uviedla štúdia.
"Keď sa zmieša s inou riekou, môže to v skutočnosti spôsobiť, že kovy budú mať ešte silnejší dopad na zdravie vodných organizmov," povedal Poulin.
Jav ohrozuje ekosystémy v riekach
Prvýkrát bol tento jav zaznamenaný v roku 2018, keď si vedci všimli mliečnooranžový vzhľad riek v pohorí Brooks Range na severe Aljašky, čo bolo v ostrom kontraste s krištáľovo čistými vodami z predchádzajúceho roka. Počas roka v prítoku rieky Akillik v národnom parku Kobuk Valley úplne vymizli dva miestne druhy rýb: siven malma a vranka slizká.
"Naše údaje naznačujú, že keď rieka zoranžovela, zaznamenali sme výrazný úbytok počtu bezstavovcov živočíchov a biofilmu na dne toku, čo je v podstate základ potravinového reťazca," povedal Poulin. Hrdzavenie by tak mohlo meniť to, ktoré miesta budú alebo nebudú vhodné pre život rýb, dodal.
Hrdzavenie je sezónny jav, ktorý nastáva v lete zvyčajne v júli a auguste, keď pôda rozmŕza najhlbšie. Vedci zo Správy národných parkov, americkej geologickej služby USGS a Kalifornskej univerzity teraz chcú lepšie porozumieť dlhodobým dôsledkom meniaceho sa chemického zloženia vody v miestach so súvislým permafrostom, kam patria arktické oblasti, ako je Aljaška, Kanada, Rusko a časti Škandinávie.
"Je to oblasť, ktorá sa otepľuje najmenej dvakrát až trikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty," povedal Scott Zolkos, arktický vedec z Woodwellovho centra pre výskum klímy, ktorý sa na štúdii nepodieľal. "Takže môžeme očakávať, že tieto typy vplyvov budú pokračovať."
