Podpredseda vlády pre Plán obnovy upokojuje: Nie je dôvod na obavy, prepadnutie peňazí nehrozí
Z Plánu obnovy môže Slovensko čerpať miliardy eur na podporu vzdelávania, lepšie zdravotníctvo, digitalizáciu a zelené projekty. O rizikách a očakávaniach debatovali zástupcovia úradu podpredsedu vlády a akademickej obce na konferencii venovanej Plánu obnovy, vede, výskumu a inováciám na Slovensku.
„Plán obnovy poznáme ako unikátny európsky mechanizmus na zlepšenie životnej úrovne obyvateľov Európskej únie počas covidovej krízy z roku 2019. Môj úrad má v rámci Plánu obnovy možno nevďačnú, ale mimoriadne dôležitú úlohu, keďže je podporou pre ministerstvá pri vykonávaní im zverených opatrení,“ uviedol na úvod konferencie podpredseda vlády pre Plán obnovy Peter Kmec
Prioritou je dostať, čo najviac peňazí z Plánu obnovy do regiónov. Ľudí, ktorí sú už dnes zapojení do projektov upokojil, že nie je dôvod na obavy a prepadnutie peňazí, napriek niektorým medializovaným správam, nehrozí. „Malo by byť v záujme nás všetkých, opozície aj koalície, aby sme prostriedky z Plánu obnovy dostali čo najrýchlejšie do regiónov. Termín splnenia všetkých míľnikov a cieľov je mimoriadne ambiciózny, a to prvý polrok roku 2026,“ povedal.
Reformy za miliardy
Plán obnovy tvorí 222 opatrení a sústredí sa na 5 kľúčových oblastí, v ktorých Slovensko potrebuje pridať do kroku. Ambíciou projektu je zlepšiť zdravotníctvo, kvalitnejšie vzdelanie, podpora vedy, výskumu a inovácií, zelená ekonomika a efektívna verejná správa a digitalizácia. Spolu ide o reformy a investície vo výške 6.4 miliardy eur. Najväčším investičným projektom je výstavba Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici za viac ako 360 miliónov eur a výstavba Nemocnice v Martine za takmer 260 miliónov eur. Celkovo je na lepšie zdravotníctvo v Pláne obnovy vyčlenených vyše 1.4 miliardy eur.
V oblasti vzdelávania, vďaka reforme z Plánu obnovy získali deti na Slovensku právny nárok na materskú školu. „Nová školská reforma nahrádza bifľovanie a namiesto neho bude deti učiť, ako vyhľadávať informácie, prijímať ich, triediť a vyhodnocovať. Memorovanie nahrádzame kritickým myslením,“ povedal Kmec. Na podporu reformy vzdelávania vzniklo už 32 regionálnych centier podpory učiteľov a celkovo je na reformu, profesný rozvoj učiteľov a digitalizáciu vyčlenených zhruba 400 miliónov eur.
Najväčšia časť financií je plánovaná na zelené opatrenia a je to viac ako 2,5 miliardy eur. „Netreba si pod tým predstaviť len veľké investície do priemyslu. Zelené opatrenia prináša Plán obnovy priamo pre ľudí v podobe výzvy Obnov dom, nových cyklotrás či ekologickejšej dopravy,“ povedal. Viac ako jedna miliarda eur bude využitá na efektivitu a digitalizáciu verejnej správy.
Potrebujeme návrat talentov
Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka by sa najväčšia pozornosť mala venovať vzdelávaniu, potom vede a inováciám. „Celá akademická obec sme momentálne v očakávaní, pretože pokiaľ všetky tie výzvy, ktoré už sú vyhlásené a vyhodnotia sa v reálnom čase, tak nám pritečú peniaze v dosť veľkom objeme na to, aby sme mohli zmeniť osoby a obsadenia. My potrebujeme do našej vedy a výskumu dostať talenty, ktoré strávili istý čas v zahraničí. Tam mi trošku chýba taká koncepcia v tom zmysle, že ja by som tých ľudí najradšej prijímal na základe nejakých projektov,“ konštatoval Šajgalík.
Generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy Lenka Gabrhelová uviedla, že každá členská krajina reagovala vo svojom Pláne obnovy a odolnosti na rozličné výzvy a preto porovnávanie s okolitými krajinami v úspešnosti plnenia je zložité. „Každá členská krajina bola v inej východiskovej situácii a práve preto majú vo svojich národných Plánoch obnovy a odolnosť rôzne opatrenia, rôzne investície a rôzne reformy. Plán obnovy a odolnosti nie je súťaž a teda našim cieľom nie je ani porovnávať sa s inými krajinami Európskej únie. Pre nás budú víťazi všetci tí, ktorí vyčerpajú svoje alokácie a ktorí splnia všetky opatrenia, ku ktorým sa zaviazali a zabezpečia, že krajina bude zelenšia, digitálnejšia a odolnejšia,“ dodala.
Zo 100 percentného balíka bola spoločná podmienka pre všetky krajiny, že 57 percent prostriedkov musí byť vyčlenených na zelenú a digitálnu transformáciu. Zvyšných 43 percent si jednotlivé členské krajiny doplnili čerpanie na základe svojich národných priorít.
Splnené žiadosti
„Čo sa týka čerpania alebo teda implementácie Plánu obnovy, Európskej komisii sme predložili 3 žiadosti o platbu, v ktorých boli míľniky a ciele, ktoré Komisia už posúdila ako úspešné,“ uviedla Gabrhelová s tým, že pri štvrtej žiadosti Komisia pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu. Podľa jej slov v krátkej dobe by sa toto hodnotenie malo opätovne spustiť a verí, že sa im euroúradníkov podarí presvedčiť, že sme uspokojivo splnili aj tieto míľniky a ciele.
Vo videu sa ďalej dozviete, ktoré investície sú pre Slovensko kľúčové a ako pritiahnuť mladé talenty späť na Slovensko.