Dlhopisový program vodárenskej spoločnosti nezvýši cenu vody na východe Slovenska
Mali akcie z ktorých nemali nič a teraz im niekto dá dlhopisy z ktorých majú príjem do mestskej kasy. To je jeden z dôvodov, pre ktorý sa primátori Stropkova a Revúcej rozhodli zapojiť do dlhopisového programu východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. NKÚ ma však výhrady.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) ponúkla svojim akcionárom vstup do Dlhopisového programu garantovaných výnosov. Dlhopisy Voda spieva sú cenný papier, ktorý majú možnosť získať len mestá a obce, ktoré sú akcionármi vodárenskej spoločnosti.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) primátorom a starostom nedalo jednoznačné stanovisko, ako sa k tomuto dlhopisovému programu východoslovenskej vodárenskej spoločnosti postaviť. Podpredseda ZMOS-u a predseda Komory miest Branislav Tréger priznal, že mestá a obce sú momentálne pod veľkým finančným tlakom a mnohé z 3 800 kompetencií, ktoré majú plniť nemôžu.
„Napríklad Košice nie sú v dobrej finančnej situácii a možno, že tie barličky hľadajú aj tu. Ja to poviem úplne otvorene, lebo robiť akože zmluvy pod tlakom toho, že mi tečie do topánok a nemám tú likviditu, tak si myslím, že tiež nie je dobré rozhodnutie,“ uviedol na konferencii televízie ta3 Výnosy pre obce a mestá z vodárenských spoločností s tým, že nikomu do svedomia vstupovať nechce.
Prečo sa mestá zapájajú?
Jedno z miest na východe Slovenska, ktoré do dlhopisového programu vodárenskej spoločnosti vstúpilo je Stropkov. Primátor Stropkova Ondrej Brendza uviedol, že mesto vlastní 66 133 akcií, čo v percentuálnom vyčíslení znamená 0.95 percent akcií. „Od roku 2003 doteraz sme dvakrát poberali dividendy, teda do mestského rozpočtu prišli nejaké financie a bolo to v minimálnej možnej miere,“ uviedol s tým, že zo zákona sú povinní starať sa a zveľaďovať majetok mesta a zákonným spôsobom získavať príjmy do rozpočtu.
Konštatoval, že keďže nie sú podnikateľský subjekt, ktorý môže podnikať, hľadali rôzne možnosti a v dlhopisovom programe videli pozitíva. Dočasná výmena akcií za dlhopisy im podľa jeho slov prinesie do rozpočtu mesta každoročne zhruba 55 tisíc eur.
Primátor Revúcej Július Buchta priznal, že dlhopisový program Voda spieva zvažovali veľmi citlivo, no na druhej strane chce, aby sa tento najmenej rozvinutý región ďalej rozvíjal. „Máme 1,17 percenta akcií a program nám v podstate umožňuje zameniť naše akcie za dlhopisy. Akcie, z ktorých sme dlhodobo nemali žiadny profit za dlhopisy, z ktorých môžeme mať 6 percentný výnos a pre mesto Revúca v hrubom to vychádza nejakých 67 000 eur ročne,“ konštatoval primátor s tým, že všetky rozhodnutia boli schválené mestským zastupiteľstvom. Program východoslovenskej vodárenskej spoločnosti nemusí byť podľa neho pre mestá a obce len východisko zo zlej finančnej situácie, ale môže výrazným spôsobom pomôcť k rozvoju regiónu.
Ozývajú sa bývalí akcionári
K obidvom primátorom sa pridal aj hlavný kontrolór viacerých obcí na východe Slovenska Roman Oklamčák, ktorý v dlhopisovom programe vodární vidí veľkú perspektívu. Naznačil, že viacerí, dnes už bývalí akcionári, majú záujem vstúpiť do dlhopisového programu.
Tento záujem potvrdil aj člen Predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Daniel Kratky. „Od roku 2006 opustilo akcionársku rodinu VVS vyše 200 akcionárov. Nás tento stav neteší a pokiaľ by tento povedzme akcionársky exodus nastával v týchto mesiacoch, tak som hlboko presvedčený, že o tom verejnosť bude oveľa viac vedieť a bude okolo toho oveľa väčšia diskusia. Môžem povedať, že títo bývalí akcionári sa dnes nejakým spôsobom aktivizujú, či už pod vplyvom komunikácie o dlhopisovom programe alebo komunikácie o tom, že aký význam majú akcie, ktoré majú vo východoslovenskej vodárenskej. Jednoducho vidíme, že títo bývalí akcionári sa reálne zaoberajú myšlienkou, ako sa do východoslovenskej vodárenskej vrátiť a musím povedať, že v rámci východoslovenskej vodárenskej na túto tému nie je jednoznačný názor, že či týchto akcionárov zobrať alebo nezobrať naspäť,“ povedal s tým, že to otvára množstvo právnych a ekonomických prekážok, ktoré je potrebné prekonať.
Pochybil NKÚ?
Kratky zareagoval aj na vyjadrenia šéfa NKÚ Ľubomíra Andrassyho, ktorý okrem iného tvrdí, že viac ako 7 percent akcií vodárenskej spoločnosti vlastní predstavenstvo alebo vedenie vodárenskej spoločnosti a vlastníkmi týchto akcií nie sú obce a mestá. „Predstavenstvo a vedenie východoslovenskej vodárenskej nemá v majetku žiadne akcie. Ja som člen predstavenstva, nemám žiadne akcie východoslovenskej vodárenskej. Zákon to znemožňuje, to znamená, že tvrdiť, že predstavenstvo a vedenie VVS má akcie je jednoducho hlúposť. Hovoriť o tom, že predstavenstvo a vedenie má sedem percent je ďalšia hlúposť. Stačí si pozrieť výročnú správu,“ odkazuje Kratky.
Podľa advokáta Marka Benedika Najvyšší kontrolný úrad nemal dostatočné a úplné informácie o dlhopisovom programe vodárenskej spoločnosti. „V danom prípade jednoznačne prekračuje svoje zákonné právomoci. Zákon o Najvyššom kontrolnom úrade upravuje Pravidlá kontrolnej činnosti. Proces má prebiehať tak, že najprv sa má vykonať kontrola. Následne má byť vypracovaný protokol, ku ktorému má kontrolovaný subjekt právo sa vyjadriť a následne zákon upravuje aj to, komu a akým spôsobom môže informácie NKÚ alebo predseda sprostredkovať. Tento proces neprebehol. Podľa môjho názoru došlo k porušeniu zákona a v dôsledku toho sa Najvyšší kontrolný úrad prezentuje vyjadreniami, ktoré nemajú vecné opodstatnenie a v konečnom dôsledku poškodzujú dobrú povesť spoločnosti,“ konštatoval advokát.
Plusy a mínusy pre akcionára
Podľa Kratkeho by si mal akcionár pred samotným rozhodnutím premyslieť, čo zámenou časti akcií za dlhopisy získa a čo stratí. „Je zrejmé, že takýto akcionár získa každoročný finančný výnos po obdobie 20 rokov. Po druhé, ak na investície do dlhopisov použije kúpnu cenu za časť akcií, ktoré dočasne predá VVS, tak stratí tento akcionár časť alebo niekoľko svojich hlasov na valnom zhromaždení. Priemerný akcionár VVS má pritom 0,07% hlasov. Takže na jednu misku váh si položím nejaký finančný výnos, na druhú misku si položím stratu niekoľkých hlasov na valnom zhromaždení. Čo je pre koho väčšia hodnota, to si musí zvážiť daný akcionár,“ tvrdí.
Druhú otázku, ktorú by si mal podľa neho akcionár položiť je, aký je z investičného hľadiska rozdiel, ak mám v majetku obce akcie a ak mám v majetku obce dlhopisy. Pripomenul, že ich dlhopis Voda spieva je z na druhom mieste z hľadiska kredibility zo všetkých hodnotených podnikových dlhopisov na Slovensku.
Zvýšia dlhopisy cenu vody?
Mnohí starostovia a primátori sa obávajú, že dlhopisový program vodárenskej spoločnosti negatívne ovplyvní cenu vody. „Predstavenstvo a dozorná rada prijala jednoznačne alebo jednohlasne uznesenie, ktoré hovorí o tom, že v súvislosti s výplatou výnosov na dlhopisy Voda spieva východoslovenská vodárenská nebude žiadať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o zvýšenie ceny vodného a stočného. To znamená, že nie je žiadna príčinná súvislosť medzi vydaním dlhopisov, výplatou výnosov z týchto dlhopisov a výškou ceny vodného a stočného,“ odkázal jednoznačne Kratky.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. poskytuje zákazníkom služby prostredníctvom svojich deviatich závodov v Košiciach, Prešove, Michalovciach, Bardejove, Humennom, Rožňave, Svidníku, Trebišove a Vranove nad Topľou. Spoločnosť zamestnáva viac ako 2 000 ľudí a spravuje 6523.437 km vodovodnej siete. K 31.12. 2022 bola vodárenská spoločnosť vlastnená 768 akcionármi, ktorými môžu byť zo zákona len mestá, obce a samotná východoslovenská vodárenská spoločnosť. Najväčším akcionárom je mesto Košice, ktoré vlastní 22.44 percent akcií.