V Bruseli sa koná samit lídrov EÚ, prišiel aj Fico. Dominujú tieto témy

17.4.2024 08:06 , Aktualizované: 17.4.2024 22:22

V Bruseli sa v stredu večer začal mimoriadny summit Európskej únie, s ktorého účastníkmi sa prostredníctvom videokonferencie spojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Témy samitu

Prezidenti a premiéri krajín Európskej Únie v stredu na samite v Bruseli jednoznačne odsúdia iránsky útok na Izrael. Plynie to z poslednej verzie návrhu záverov schôdzky. Novo v dokumente tiež pribudla veta, že je Európska Únia pripravená prijať voči Iránu ďalšie reštriktívne opatrenia.

Nové sankcie by sa mali týkať dodávok iránskych bezpilotných lietadiel, ale aj rakiet. O téme hovorili už v utorok prostredníctvom videokonferencie ministri zahraničia EÚ 27, o podobných sankciách sa teraz zmieňuje aj Washington.

Slovensko na samite zastupuje premiér Robert Fico.

Pozrite si reportáž z rána 17. apríla 2024 o samite v Bruseli.

Vyjadrenia lídrov krajín

Podľa informácií týždenníka Politico kráľ Filip vyzval šéfov vlád a štátov, aby posilnili inštitúcie EÚ, prehĺbili vnútorný trh a urobili Úniu "konkurencieschopnejšou a odolnejšou do budúcnosti".

Po príchode z Kráľovského paláca do sídla Európskej rady viacerí lídri naznačili, že najhorúcejšími témami pracovnej večere bude napätie medzi Iránom a Izraelom a vojna na Ukrajine.

Predseda Európskej rady Charles Michel na úvod samitu uviedol, že je dôležité, aby sa EÚ pokúsila hrať významnejšiu úlohu aj pri podpore stability na Blízkom východe. Zopakoval, že je dôležité podporovať Ukrajinu a nájsť pre to jednotu na úrovni EÚ.

Nemecký kancelár Olaf Scholz pred novinármi povedal, že vyzval Izrael, aby na víkendový útok Iránu nereagoval rozsiahlou ozbrojenou odvetou, a apeloval na upokojenie situácie. Izrael by podľa neho mal využiť fakt, že sa ubránil iránskemu raketovému a dronovému útoku, na posilnenie svojej pozície v regióne.

Scholz pokračoval, že EÚ bude aj naďalej presadzovať prímerie v konflikte medzi Izraelom a Hamasom, žiadať prepustenie všetkých rukojemníkov a pokračovať v humanitárnej pomoci.

Pri otázkach o Ukrajine Scholz pripomenul, že jeho vláda v sobotu poslala na Ukrajinu tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. V tejto súvislosti vyzval aj ostatné krajiny EÚ, ktoré majú funkčné systémy protivzdušnej obrany, aby Kyjevu s nimi pomohli čo najrýchlejšie.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer novinárom povedal, že chce na summite prediskutovať všetky možnosti uvalenia sankcií voči Iránu. Lídri EÚ majú prebrať možnosti rozšírenia svojho súčasného režimu sankcií proti Iránu, najmä pokiaľ ide o niektoré komponenty pre útočné drony a rakety. Niektoré členské krajiny žiadajú aj sankcionovanie Revolučných gárd, čo Nehammer nevylučuje.

Pozrite si video z odchodu premiéra do Bruselu.

Výzva k sankciám

Česko a Belgicko plánujú na prebiehajúcom mimoriadnom summite Európskej rady v Bruseli vyzvať lídrov EÚ, aby zvážili nové sankcie proti Rusku pre podozrenia zo zasahovania do júnových volieb do Európskeho parlamentu. Vyplýva to zo spoločného listu českého premiéra Petra Fialu a belgického premiéra Alexandera De Crooa zverejneného v stredu, informuje agentúra AFP.

Belgicko, v ktorom sa nachádzajú kľúčové inštitúcie EÚ, minulý týždeň začalo vyšetrovať podozrenia údajných snáh Ruska ovplyvniť výsledok volieb do europarlamentu.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) ako prvá upozornila na to, že niekoľko europoslancov vzalo úplatky za šírenie ruskej propagandy cez už zrušenú webovú stránku Voice of Europe so sídlom v Prahe. Tá je podľa AFP známa tým, že zverejňovala články s posolstvami Moskvy.

Reštrikcie proti Iránu

Zavedenie ďalších reštriktívnych krokov voči Iránu presadzuje rad členských štátov EÚ. Sankcie by sa mali týkať dvoch oblastí, okrem dodávok dronov a rakiet by sa sankčný režim mal zamerať tiež na iránske revolučné gardy.

V tomto ohľade je ale podľa šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella najprv potrebné, aby boli gardy označené za teroristickú organizáciu. To znamená, že ich musia niektoré z vnútroštátnych orgánov v EÚ spojiť s určitou teroristickou činnosťou. Borrell chce v tejto súvislosti požiadať únijnú diplomatickú službu, aby sa na túto tému zamerala.

Pomoc krajinám vo vojne

Hlavnými bodmi stredajšej a štvrtkovej mimoriadnej Európskej rady mali pôvodne byť problematika zlepšenia konkurencieschopnosti EÚ a vzťahy Únie s Tureckom, postupne sa to ale zmenilo.

Dôležitosť iných zahraničnopolitických tém ukazuje aj fakt, že pôvodná verzia záverov z rokovania ešte pred pár dňami začínala práve ekonomickými témami, nová verzia pripravená diplomatmi dnes v noci už má na čele otázku podpory Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii, za ňou nasleduje komplikovaná situácia na Blízkom východe.

Pevná podpora Ukrajiny

V časti návrhu záverov samitu, ktoré sa venujú Ukrajine, šéfovia štátov a vlád opäť vyjadria pevnú podporu Kyjevu a ostro odsúdia pokračujúce ruské letecké a raketové útoky, ktoré v posledných dňoch zasiahli najmä energetickú infraštruktúru.

"Európska Únia a jej členské štáty posilnia poskytovanie humanitárnej pomoci a pomoci v oblasti civilnej ochrany, vrátane vybavenia, ako sú generátory a transformátory," stojí v poslednej verzii návrhu záverov. Dokument však tiež zdôrazňuje potrebu poskytnúť Ukrajine "urýchlene protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť dodávky všetkej nevyhnutnej vojenskej pomoci, vrátane delostreleckej munície a rakiet".

Počas pracovnej večere, ktorou sa samit EÚ začína, by mal k šéfom štátov a vlád EÚ prehovoriť prostredníctvom videokonferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok