Podvýživená infraštruktúra, stereotypy aj vzdelanie Rómov. Podľa Ravasza trend ukazuje zlepšenie, Kusá hovorí o zhoršení bývania

12.4.2024 21:10

V relácii Pozrime sa na to diskutovali na tému rómskej otázky Klára Orgovánová, bývalá splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, Zuzana Kusá, sociologička Slovenskej akadémie vied, Ábel Ravasz, poradca ministra školstva pre inklúziu, národnostné menšiny a predškolské vzdelávanie a Pavol Benedikt Bendik, prednosta obecného úradu Bystrany.

20240412- Pozrime sa na to
ta3

Klára Orgovánová si myslí, že v rómskych osadách sú vo vzťahu k majorite priepastné rozdiely a "každý to vidí, ak navštívite nejakú osadu. Vidíte hrôzostrašné obrázky, ako tam nie je voda, ako tam ľudia žijú v úbohých domčekoch".

V takýchto lokalitách je podľa nej potrebné vysporiadať pozemky, vytvoriť lepšie bývanie aj infraštruktúru, "a to ešte nehovorím o tom, čo je treba urobiť s ľuďmi, ktorí tam bývajú alebo čo s ich vzdelaním".

Stereotypy o pomoci

Podľa Orgovánovej by sme nemali podporovať stereotypy, že sem prúdi mnoho peňazí a s Rómami sa nič nedeje. "To je už taký stereotyp, že sa čaká zmena a tá neprichádza. Nie je to pravda. Veľmi veľa vecí sa zmenilo, chybou interpretáciou týchto výsledkov to nevidíme. Nie je možné, aby sme za pár rokov takúto veľkú chudobu a veľkú infraštruktúrnu podvýživu vyriešili. Na to je potrebné strašne veľa peňazí. Ak budeme hovoriť len o tomto programovom období, keď všetci hovoria, že máme 900 miliónov eur, ale keď vyplýva, že máme 825 rómskych obcí, to znamená, že možno milión na jednu lokalitu je dosť," hovorí Orgovánová.

Myslí si tiež, že na infraštruktúru ide z týchto financií veľmi malé percento. Peniaze z balíku idú napríklad aj do vzdelávacích programov.

Priepastné rozdiely

Podľa Ravasza sú stále priepastné rozdiely medzi majoritou a Rómami a tiež medzi rómskymi komunitami. "Pridávam druhý veľmi zásadný fakt, že sa rozdiely znižujú, no malo by to byť oveľa rýchlejšie. V lokalitách, kde sa robí dlhodobá práca s miestnou rómskou komunitou, samozrejme musí do toho prispieť samospráva aj štát, tam vieme urobiť obrovský rozdiel aj v priebehu jednej dekády," zdôraznil Ravasz. Trendy sú podľa neho pozitívne.

Bendik hovoril o tom, že v obci Bystrany viac-menej nie sú chatrče, "všetci majú vymurované domy, lenže v rómskej osade nie je pitná voda ani kanalizácia. Obec týmito vecami najviac trpí, nielen Rómovia, ale aj majorita".

Opýtal sa Ravasza, aby mu ukázal obec, ktorá prešla značnou reformou.

"Tých obcí je niekoľko. Hneď mi napadla obec Čirč v prešovskom kraji, niekoľko obcí v Rimavskosobotskom okrese. Tých obcí je oveľa viac, ako tých, ktoré stagnujú," vysvetlil Ravasz.

Čirč má podľa Bendika starostu, ktorý má sociálny podnik a zaujíma sa o obyvateľov. To by podľa Ravasza mohol byť kľúč k úspechu.

Problémová kolaudácia

Bendik tvrdil, že obec je v súčasnosti pred kolaudáciou bytových jednotiek, ktoré zdedili po predošlom vedení. "Máme tri bytovky, ktoré sa nedali skolaudovať. Chceli by sme z Plánu obnovy začať opravovať základnú školu a budovať novú materskú školu. Zároveň zakladáme sociálny podnik, ktorým by sme chceli napomáha Rómom, ale aj iným," dodal Bendik.

Terajší starosta chce spájať majoritu a Rómov, to je veľký príklad, pre ostatných starostov, aby nesegregovali občanov v dedine. V Bystranoch nikdy nebola pitná voda, ľudia vždy mali studne.

Zuzana Kusá nie celkom súhlasila s vyjadreniami Ravasza o tom, že sa všetko zlepšuje. "Oblasť bývania sa nezlepšuje. Sčítanie ukázalo obrovské množstvo neštandardných príbytkov, v ktorých Slováci žijú a takisto veľký počet ľudí, ktorých môžeme považovať za bezdomovcov, pretože nemajú nejaký vzťah ku konkrétnemu bývaniu. To číslo je skutočne alarmujúce. V tejto oblasti sa zhoršujeme. Pokiaľ ide o peniaze na problematiku bývania, mnohé obce nemajú jasne vysporiadané pozemky, preto nemôžu začať s riešením bytovej otázky," vysvetlila Kusá a dodala, že existuje aj množstvo obcí, ktoré riešiť bytovú otázku nechcú.

Zodpovednosť na samosprávach

Podľa jej názoru má podiel zodpovednosti aj každá samospráva. "Pamätám si výzvu, Zobuďme sa, z roku 2011, ktorú podpísalo skoro 500 starostov a primátorov Slovenska, ktorá žiadala od štátu, aby nepomáhal ľudom, ktorí nepracujú. Výzva preferovala aj to, aby sa tí, ktorí majú priestupky, aby sa trestali, dokonca aj deti od 12 rokov. Práca starostov je rozhodujúca, darmo štát ponúka pomocnú ruku. Práve ak starostovia preferujú striktnú zásluhovosť a trestanie namiesto podpory ľudí, tak potom to vyzerá, ako to vyzerá," uzavrela Kusá.

Celú diskusiu z relácie Pozrime sa na to si môžete pozrieť vo videu nižšie.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok