Z holubice jastrab, píše BBC. Čo znamenajú Macronove vyjadrenia v otázke vojny na Ukrajine?
Čo priviedlo Emmanuela Macrona k tomu, že sa v otázke Ukrajiny a Ruska postupne premenil z holubice mieru vo vojnového štváča? To je otázka, nad ktorou si v súčasnosti lámu hlavu šéfovia vlád po celej Európe, zatiaľ čo francúzsky prezident sa udomácňuje vo svojej novej úlohe hlavného vyzývateľa ruského vládcu Vladimira Putina na európskom kontinente. Téme sa venovala BBC.
Nehanbí sa za to
Niektoré krajiny ako pobaltské štáty či Poľsko vítajú, že sa prezident Macron zjavne priklonil k ich „realistickému“ hodnoteniu hrozby prichádzajúcej z Kremľa. Iné - najmä nemeckého kancelára Olafa Scholza - tento znovunájdený francúzsky duch vojnového nadšenia skôr vyľakal.
Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia a „macronovcom“ hrozí porážka od francúzskej krajnej pravice na čele s Marine Le Penovou a Jordanom Bardellom.
Nepoužíva teda Macron tému Ukrajiny len na to, aby vytýčil jasnú deliacu čiaru medzi jeho stranou a opozíciou? Aby zdôraznil kontrast medzi vlastnou čitateľnou bojovnosťou a skorším hmlistým kolaborantstvom Le Penovej s Moskvou?
Macron sa teda za svoju „konverziu“ z holubice na jastraba ani trochu nehanbí. Až po vyčerpaní všetkých možností, ako sa s protivníkom dohodnúť, je podľa neho možné s konečnou platnosťou povedať, že protivník zašiel za hranicu únosnosti.
Po druhé Macron v rámci svojej obhajoby argumentuje tým, že Rusi teraz povýšili svoje agresívne správanie na úplne novú úroveň.
Kremeľ podľa neho v posledných mesiacoch „znateľne pritvrdil“ - ruská ekonomika najazdila na permanentný vojnový stav, zosilneli represie voči domácej opozícii a vystupňovali sa kybernetické útoky proti Francúzsku a ďalším krajinám.
Nemysliteľné je realitou
V čase, keď sa Ukrajina dostáva do defenzívy a na Spojené štáty už nie je spoľahnutie ako na neochvejného spojenca, Európa podľa Macrona vstupuje do nového sveta: „Do sveta, kde sa skutočne deje to, čo sme doteraz považovali za nemysliteľné.“
Z toho dôvodu je podľa novej Macronovej doktríny potrebné, aby sa Francúzsko a Európa pripravili na ostrý obrat - mentálny skok z pohodlných istôt jednej umierajúcej éry do drsnej reality éry novej. Vo vedome churchillovskom duchu tvrdí, že ak si chce Európa udržať mier, musí sa pripraviť na vojnu.
Trvalým problémom francúzskej hlavy štátu totiž zjavne je vodcovstvo. Schopnosť prinútiť ostatných, aby ho nasledovali. A v tomto konkrétnom prípade, vojny na Ukrajine, zďaleka nie je jasné, či sa k nemu ostatní pridajú.
Ani Nemecko, ani Francúzi a ani Európania
Najžiarivejším príkladom je rozkol, ktorý panuje medzi lídrom Francúzska a mužom, ktorý by mal byť v Európe jeho najbližším spojencom: nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
V tradičnom francúzsko-nemeckom štýle teraz obe strany na verejnosti urovnávajú prípadné nezhody a formujú povinný spoločný front. Preto sa uskutočnila návšteva Macrona v Berlíne.
Nemožno zakryť základné nezhody- Francúzsko viní Nemecko zo zdržiavania pomoci Ukrajine a zo zámernej zaslepenosti, keď sa stále spolieha na trvácnosť americkej pomoci.
Nemecko zase obviňuje Francúzsko z unáhlenej bojachtivosti, z pokrytectva (francúzske dodávky zbraní Ukrajine v skutočnosti ďaleko zaostávajú za nemeckými) a z macronovského pozérstva.
Ale aj na domácej scéne je podpora Emmanuela Macrona v otázke Ukrajiny slabšia. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že prevažná väčšina - približne 68 percent Francúzov nesúhlasí s jeho postojom ohľadom vyslania západných vojakov na Ukrajinu.
A ak má jeho nový, nekompromisný postoj k Moskve naozaj volebný podtext, tak potom sa zdá, že nefunguje. Podpora krajne pravicového Národného zhromaždenia podľa predvolebných prieskumov len rastie.
Európanom sa summa summarum nepáči jeho sebadôvera a majú pocit, že príliš ľahko zamieňa to, čo je správne pre Európu a pre svet, s tým, čo je v skutočnosti správne len pre Francúzsko - či pre neho samotného.
Pozrite si reportáž zo 17. marca o tom, že Macron nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"