Rodičia, kluby a zväzy robia pre tento štát viac, ako štát robí pre samotný šport, zhodli sa odborníci
Talentovaní športovci to nemajú na Slovensku jednoduché. Športové kluby by bez podpory zo súkromných zdrojov mali problém udržať mládežnícke družstvá v súťažiach. Ako sa v týchto podmienkach dostať na športový vrchol porozprávali odborníci na Športovej konferencii televízie ta3.
Predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Anton Hamran víta vznik ministerstva cestovného ruchu a športu. Konštatoval, že stolnotenisový zväz je veľký, má vyše 700 klubov a vyše desaťtisíc športovcov. „Jeden z mála zväzov máme vlastnú halu, vlastné priestory, čiže my sme pripravení na ako vrcholový, tak aj výkonnostný šport. Jediné, čo nás trošku kvári, sú financie. Na Slovensku je taký trošku názor, že šport sa delí len na futbal, hokej a potom už skoro nič,“ povedal s tým, že ich zväz je po futbale druhý najväčší.
Od nového ministerstva očakáva, že sa upraví zákon o športe, že sa upravia zmluvy so zväzmi. Tie by podľa neho mali dostať voľnejšiu ruku, lebo samostatný zväz by mal vedieť najlepšie, kde najviac potrebujete finančné zdroje.
Predseda Bratislavského futbalového zväzu Juraj Jánošík takisto vznik nového rezortu víta, nakoľko čo sa týka financovania športu a športovej infraštruktúry sme na chvoste v porovnaní s okolitými krajinami.
Na margo politikov konštatoval, že nejde o to, čo predkladajú, ani akú myšlienku, ale kto to predkladá. „To je tá najväčšia tragédia našej politickej scény, našich politikov a už nehovorím o tom, že čo tu bolo tri a pol roka, tak to Slovensko od začiatku svojej existencie nezažilo a môžem to povedať zodpovedne, totálne na hranici priepasti,“ povedal.
Najprv akcia, potom zmluva
Viceprezident pre ekonomiku a marketing Slovenského zväzu biatlonu Maroš Badáň vidí pozitívum nového ministerstva vo vzniku nových odborov, kde vidí priestor na komunikáciu priamo s odborníkmi. „My už vieme minimálne dva roky dopredu, že ideme robiť majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, tak už by sme chceli komunikovať. Stávalo sa nám, že kým sme sa s tou komunikáciou dostali k niečomu konkrétnemu, ku nejakej zmluve, tak my sme už otvárací ceremoniál aj zahájili a potom sme podpísali tú zmluvu. Išli sme do obrovského rizika, či sa nám to podarí alebo nie,“ opísal realitu.
Prezident Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Jozef Beständig priznal, že aj keď nové ministerstvo v ňom vzbudzuje nádej, zatiaľ je skeptický a najskôr chce vidieť výsledky. „Ja som si zvykol na to, že veriť sľubom politikov je krátkozraké,“ povedal.
„Ja si, samozrejme, prajem, aby situácia bola lepšia, pretože to, ako amatérsky mi tu dokážeme fungovať s takými obmedzenými prostriedkami, je zázrakom, že sa nám darí dosahovať dané výsledky,“ dodal.
Priznal, že kluby nemajú na Slovensku jednoduchú prácu. Klubová príprava podľa neho pozostáva z čistého nadšenia a zaslepenosti rodičov, ktorí sú ochotní nielen do veľkej miery financovať krasokorčuľovanie, ale aj venovať kopu času svojim ratolestiam.
Pripomenul, že športové zväzy napriek faktu, že dostanú ročne zopár desiatok miliónov eur, výrazne väčšiu finančnú hodnotu štátnemu rozpočtu vracajú. „Slovenský krasokorčuliarsky zväz už päť rokom nemá záujem organizovať žiadnu zo súťaží juniorského Grand Prix. Prečo? Od štátu nedostaneme ani vindru. Množstvo osôb, ktoré sa podieľa na jeho organizovaní, nedostane korunu. Štát získa dane z príjmu, odvedieme kopec peňazí na DPH, prispejeme do miestnych pokladní na ubytovaní. Skrátka ekonomika danej obce, daného miesta, ale aj štátu získava veľkú časť prostriedkov, ktoré získame,“ konštatoval.
Doplnil, že za európskym priemerom zaostávame v strednej dĺžke dožitia, zvyšuje sa počet nielen dospelých, ale aj mládeže s nadváhou a obezitou.
Obrovskú obetavosť a nezastupiteľnú úlohu rodičov vo vývoji športovca potvrdil aj predseda Slovenského stolnotenisového zväzu. „Dostať sa na absolútny vrchol bez zázemia rodičov je skoro výnimočné a to neplatí len teraz. Keď si zoberieme aj spätne olympijských medailistov. Pokiaľ ten rodič nie je zapálený a ešte najlepšie aj majetný, aby dokázal zabezpečiť tie úplné začiatky toho športovca, je to problém,“ myslí si Hamran.
Nový športový kemp?
V otázke financovania porovnal stolný tenis s tenisom. „Stolnotenisový zväz má vyše 700 klubov, tenisový zväz má 220 klubov, máme vyše 10 000 registrovaných športovcov, tenis má 5 000 registrovaných športovcov. Sumy nebudem hovoriť, ale tenisový zväz má trikrát taký rozpočet ako má stolnotenisový zväz. Ja teraz nehovorím, že majú veľa. Oni majú akurát, my máme málo a to máme porovnateľné výsledky,“ povedal Hamran.
Jánošík prezradil, že Bratislavský samosprávny kraj chce na konci Petržalky vybudovať športový kemp, kde by mal byť zimný štadión, veľká športová hala, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a rôzne ďalšie druhy športu.