Magická zlatá žiara nad Zemou. Nová fotografia z vesmírnej stanice ukazuje dychberúci úkaz
Vesmírna stanica ISS urobila fascinujúcu fotografiu, ktorý súvisí s efektom nazývaným airglow. Čo znamená a ako vzniká?
Efekt airglow
Astronauti na vesmírnej stanici ISS zhotovili fotografiu, ktorá ukazuje zakrivenie nášho modrého elipsoidu. Ale to nebol hlavný dôvod, prečo fotografia vznikla.
Najdôležitejšie bolo zachytiť efekt nazývaný airglow, známejší ako atmosférické svetlo, ktorý vytvára zlatý prstenec okolo našej planéty spolu s do bordova sfarbeným pásom nad ním.
📷 Awesome pic just in from @Astro_Andreas of the phenomenon called 'airglow'. The red and yellow bands are caused by particles in the top of the atmosphere being excited by sunlight and sending out this light, the colour of the light hints at which particles are being excited… pic.twitter.com/ZXGWnc2tts
— ESA (@esa) February 1, 2024
Žiara zemskej atmosféry
"Fotografia, ktorá bola zachytená s dlhým expozičným časom z Medzinárodnej vesmírnej stanice, ukazuje žiaru zemskej atmosféry a hviezdnu oblohu, keď sa orbitálny komplex nachádzal 258 míľ nad Tichým oceánom severovýchodne od Papuy-Novej Guiney," uvádza sa v oficiálnom popise fotografie, ktorú zverejnila NASA.
Vedci ďalej opisujú, že na snímke vľavo je vidieť aj vedecký modul stanice Nauka a dokovací modul Prichal, ktoré na ISS dodal ruský Roskosmos.
Čo napomáha tomuto unikátnemu úkazu?
Momentálne je však zaujímavejší efekt interakcie vo vyšších vrstvách atmosféry. Molekuly dusíka, kyslíka, sodíka a ozónu vytvárajú toto zlatisté alebo hnedasté svetlo, keď sú excitované ultrafialovým žiarením zo Slnka, a keď sa navzájom zrážajú.
Tento jav prvýkrát objavil v roku 1868 švédsky astronóm a fyzik Anders Ångström, ale z povrchu našej planéty ho v Českej republike pravdepodobne nikdy poriadne neuvidíte.
Dá sa pozerať na efekt zo Zeme?
Na to, aby ste mohli pozorovať airglow, sa musíte pozerať na oblohu v noci a mať šťastie na dobrú tmu. Špecifická klasifikácia je B2, ktorá zodpovedá naozaj tmavej oblohe, alebo B1, ktorá sa na území našej krajiny nevyskytuje.
Preto je lepšie spoliehať sa na fotografie z vesmíru, ktoré v prípade airglow nemusia zobrazovať len Zem. Slabá atmosférická žiara bola pozorovaná napríklad aj na Jupiterovom mesiaci Ganymedes.
