Krajina ohňa a ľadu. Obyvatelia Grindaviku sa po sopečnej aktivite do mesta možno už nikdy nevrátia
Obyvatelia v Grindaviku zažívajú posledné týždne a mesiace neúprosné sily prírody, ktoré opäť dokazujú, prečo sa Island často nazýva "Krajinou ohňa a ľadu".
Budúcnosť Grindaviku
Tri domy na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu boli tento mesiac zničené, keď roztavená láva vytryskla cez dve trhliny vytvorené sopečným systémom Svartsengi, informuje BBC.
Grindavik, kedysi prosperujúca rybárska dedina so živými športovými tímami a mladým obyvateľstvom, je teraz prázdny. Jej obyvatelia utiekli a začínajú sa vyrovnávať s tým, že už tam možno nikdy nebudú môcť žiť.
Čo sa dialo počas troch rokov?
Za posledné tri roky došlo na polostrove, ktorý je veľký približne ako West Midlands v Spojenom kráľovstve, k piatim sopečným erupciám.
Dňa 10. novembra islandské úrady v súvislosti s alarmujúcim počtom zemetrasení a podozrením na magmu pod mestom nariadili evakuáciu Grindaviku, kde žije približne 3 800 obyvateľov.
V nasledujúcich dňoch sa ukázalo, že niekoľko domov bolo úplne zničených seizmickou činnosťou. Obyvatelia dúfali, že sa budú môcť vrátiť domov, keď sa frekvencia zemetrasení zníži - ale v polovici decembra sa v neďalekom kráterovom rade Sundhnuks začala silná erupcia, ktorá trvala tri dni.
Sám som bol svedkom erupcie, potom som tri hodiny po jej začiatku odišiel domov.
Pozrite si archívnu reportáž o sopke na Islande.
Veľká trhlina
"Na ceste z hlavného mesta Reykjavík na letisko Keflavik, ktorá vedie do môjho mesta Reykjanesbaer, som zbadal trhlinu dlhú takmer 4 km, ktorá chrlila roztavenú lávu. Mal som pocit, akoby som sledoval otvárajúcu sa bránu pekla," opisuje obyvateľ.
Grindavik bol zatiaľ ušetrený - erupcia nastala asi 3 km od mesta - ale následne boli v meste objavené ďalšie trhliny, čo prinútilo úrady, aby ich uzavreli a začali opravovať poškodenú infraštruktúru.
Muž sa prepadol do trhliny
Tragédia sa stala 10. januára, keď sa do jednej z trhlín prepadol muž pracujúci v meste. Po krátkom pátraní bola operácia zastavená vzhľadom na nebezpečenstvo.
O štyri dni neskôr sa v nebezpečnej blízkosti Grindaviku začala ďalšia erupcia.
Z centrálneho riadiaceho strediska islandskej civilnej ochrany v Reykjanesbaeri som bol svedkom priameho prenosu erupcie zo série kráterov Sundhnuks.
Ochranné múry
Pred januárovou erupciou sa vláda rozhodla postaviť ochranné múry v snahe zabrániť toku lávy smerom na Grindavik a neďalekú geotermálnu elektráreň Svartsengi.
V prvých hodinách sa ukázalo, že ochranné múry pomohli, hoci trhlina sa do určitej miery otvorila cez jednu zo stien.
To znamenalo, že časť lávy tiekla smerom k mestu, ale steny väčšinu lávy zadržali.
Nechránené mesto
"Veľkosť stien a dym nám bránili vo výhľade.
Mal som zvláštny pocit, že by to mohla byť ďalšia trhlina, ktorá sa otvára za múrmi a necháva mesto úplne nechránené. V nasledujúcich minútach sa tieto moje obavy naplnili," opisuje ďalší z obyvateľov.
Trhlina sa otvorila necelých 100 metrov od domov v Grindaviku a každý záchranár dospel k záveru, že sa nedalo nič urobiť a domy nezachránia.
Sledovali, ako im láva pohlcuje domy
Boli sme svedkami najrozsiahlejšej prírodnej katastrofy, akú Island zažil za posledných 51 rokov.
Islanďania prilepení k televízorom sledovali, ako láva pohlcuje prvé domy. Neskutočné a srdcervúce predstavenie. Hoci erupcia trvala krátko, tri domy boli stratené.
Teraz vo februári sa obyvatelia Grindaviku ocitli roztrúsení po celej krajine a nemôžu žiť vo svojom rodnom meste.
Obyvatelia sa hnevali, že vláda nedokázala dostatočne pomôcť zmierniť neistotu, ktorú pociťujú v súvislosti s ich budúcnosťou.
Čelia aj finančnej záťaži v podobe hypoték na domy, v ktorých nemôžu bývať.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"