Svedectvá z ukrajinských väzníc: Muža za trest hanlivo potetovali, žene Rus sľúbil lásku a bezpečie. Kolaboranti často nevedeli, že páchajú vlastizradu

Dlhoročný podporovateľ Ruska, ktorý zdieľal utajované informácie o pohybe ukrajinských vojsk. Žena, ktorá tvrdí, že jej manžel tajne posielal informácie Rusom cez jej telefón. Ďalšia žena, z ktorej online známosti sa vykľul zamestnanec ruskej tajnej služby. To je len pár príkladov ľudí, ktorí si odpykávajú trest za zradu.

Bez súcitu

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU oznámila, že má viac ako 8100 trestných konaní “v súvislosti s kolaboráciou a napomáhaním agresorovi“. Obvinení Ukrajinci sú oddelení od druhých väzňov.

Väčšina vysokopostavených zradcov utiekla do Ruska, preto sú vo väzeniach prevažne nižšie postavení kolaboranti. S pokračujúcimi bojmi má s nimi len málo ľudí súcit. Ako napríklad s mužom odsúdeným na 12 rokov. V cele predbežného zadržania ho napadli spoluväzni. Na čelo mu vytetovali slovo “Ork” - ukrajinské urážlivé pomenovanie ruských vojakov.

Foto: The Guardian/ The Ukraine Dispatch ork

V decembri 2022 bola Anyuta Holombová v banke v Chasiv Jare, blízko Donbasu, keď ju ukrajinská bezpečnostná služba zatkla. Tridsaťročnú ženu vzali späť domov, kde našli screenshoty máp s vyznačenými pozíciami ukrajinských vojsk. Tie boli zaslané cez Telegram ruskému číslu.

Zatkli aj jej manžela. Holombová sa zaňho vydala v roku 2019 krátko po jeho prepustení z väzenia. Odsedel si päť rokov za spoluprácu s takzvanou Doneckou ľudovou republikou. Anyuta tvrdila, že s manželom nikdy nehovorila o politike, označila sa za prevažne apolitickú a zameranú na výchovu ich dcéry, ktorá sa narodila v roku 2021. “Samozrejme, že som chcela byť súčasťou Ukrajiny, ale hlavné bolo, že tam bola práca a naše deti boli živé a blízko nás,“ povedala.

Manžel vypovedal proti nej

Jej manžel posielal fotografie zo svojho telefónu "dievčaťu v Donecku", o ktorom ukrajinské úrady predpokladajú, že pracovala pre ruskú rozviedku. Kompromitujúci materiál sa našiel aj v jej telefóne, uviedla Anyuta. Tvrdila, že jej manžel používal jej telefón pod zámienkou hrania hier. "O ničom som nevedela. Ale on sa rozhodol vypovedať aj proti mne, aby nás vymenili spolu ako rodinu," tvrdila.

Anyuta priznala svoju vinu, pretože mala pocit, že nemá na výber. Bola odsúdená na 15 rokov väzenia. V súčasnosti je vo väzení so svojou dvojročnou dcérou, ale po jej tretích narodeninách jej bude dieťa odobraté. "Všetci boli z rozsudku v šoku. Moja mama si najala právnika, podali sme odvolanie, ale bolo už neskoro," povedala.

Anyuta teraz žiada, aby ju vymenili v rámci výmeny väzňov a poslali ju do Ruska. Myslí si, že je to najlepšia šanca na jej oslobodenie. V tejto krajine ešte nikdy nebola.

Priznali sa pod nátlakom?

Mnoho z tých, ktorí prehovorili pre the Guardian, trvajú na svojej nevine. Tvrdia, že ich činy boli nesprávne pochopené a boli prinútení podpísať priznania. Valentyn Moroi, 52-ročný muž zo Slovianska, tvrdil, že len spravil fotografie skladu, kde pracoval, pre svojho šéfa, ktorý bol v Rusku. Tvrdil, že SBU toto použila ako dôkaz, že poslal tajné informácie ruskej tajnej službe.

Kostiantyn Vanin má 34 rokov a bol učiteľom geografie a fyziky v Sloviansku. Zadržali ho blízko frontu pri Bachmute. Uviedol, že to bolo preto, lebo chcel kontaktovať priateľov na Kryme. Povedal, že jeho život je “pokojnejší a stabilnejší“ na druhej strane. Ale tvrdil, že informácie nešíril. Povedal, že vinu priznal pod tlakom.

Niektorí však otvorene podporujú Rusko. “Rodičia ma vychovali, aby som bojoval proti fašizmu a tu je fašizmus,“ povedal 57-ročný Yuri Tsybulsky z Bachmutu. Je odsúdený na 13 rokov za zradu. Priznal sa, že šíril informácie o pohybe ukrajinských oddielov.

Čítajte viac

Ukrajina čistí: Dvaja bývalí poslanci ukrajinského parlamentu sú podozriví z vlastizrady

Pre pár drobných päť rokov

Oksana Kuzmychová bývala v Novooleksandrivke v chersonskej oblasti, ktorú okupovali Rusi. Starala sa o imobilnú svokru, po tom, čo jej manžel padol v boji na Donbase v konflikte medzi 2014 a 2015. Na konci septembra 2022 Rusi vyhlásili falošné referendum v chersonskom regióne, aby oblasť pripojili k Rusku.

Kuzmychová prijala malú platbu za pomoc s organizáciou referenda. “Nemali sme žiadne peniaze, tak som súhlasila, že ponesiem krabicu s volebnými lístkami, len jednu krabicu, na jednej ulici, to bolo všetko,“ tvrdí. Kuzmychová momentálne sedí už jeden rok z päťročného trestu.

Falošné referendum

O týždeň neskôr oslobodila ukrajinská armáda mesto. Ruskí organizátori referenda utiekli, ale tí na nižších pozíciách v meste ostali. Nemysleli si, že spravili niečo zlé a nechceli odísť do Ruska. O pár týždňov Oksanu a ďalšie tri ženy zatkli za nelegálne referendum.

Kuzmychovej dcéra Olha v súčasnosti žije v Poľsku. "Mama bola proukrajinská. Keby jej skontrolovali telefón, našli by naše chaty na Telegrame, kde sme si navzájom písali zlé veci o Rusoch. Vedela, že Rusi jej môžu skontrolovať telefón a aj tak to napísala," povedala jej dcéra.

Online aféra, ktorá sa zvrtla

Hoci väčšina ľudí, ktorí poskytli rozhovor, boli z donbaskej oblasti, jedna žena bola z Kyjeva. Na otázky chcela odpovedať anonymne.

Uviedla, že na začiatku vojny si začala dopisovať online s mužom, ktorý sa predstavil ako agent FSB - Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie. Vojna jej spôsobovala stres a chcela opustiť Ukrajinu. Neustále sa hádala s manželom, ktorý odísť nechcel. Vtedy ju kontaktoval Rus na Telegrame.

“Rozprávali sme sa o bežných veciach, o knihách, začali sme flirtovať,“ spomínala. Rozprávala potichu a utrápene. Muž jej naznačil, že Rusi ju môžu prepašovať do Ruska, dať jej pas, a naznačil jej aj možnosť vzťahu. Najprv však musela odfotiť určité oblasti pri Kyjeve, ktoré zaujímali Rusov. “Povedala som, že to neurobím a vtedy sa mi začal vyhrážať a vydierať ma. To ma najviac prekvapilo, jeho tón sa zmenil v sekunde,“ priznala.

Nakoniec ju zatkla SBU a odsúdila na osem rokov za nelegálne šírenie informácií počas vojnového stavu. “Rodina ma zavrhla, moji priatelia sa mi obrátili chrbtom. Iba môj manžel, muž, od ktorého som chcela utiecť, ma podporuje a odpustil mi,“ povedala.

Pozrite si archívnu reportáž o Ukrajine:

Prevoz do Ruska ako záchrana

Veľa väzňov podpísalo dokumenty na prevoz do Ruska. Niektorí z nich vždy túžili žiť v tejto krajine, iní si uvedomili, že je to ich najlepšia šanca na oslobodenie predtým, než im skončí dĺžka trestu.

“Každý prípad sa rieši individuálne,“ vyjadril sa Oleksiy Danilov, šéf ukrajinskej národnej bezpečnostnej rady. Povedal však, že ak Rusko predloží ponuku a ľudia si budú želať výmenu, Ukrajina je v zásade ochotná vydať ich výmenou za niektorých z mnohých ukrajinských civilistov unesených z okupovaných území a zadržiavaných v ruských väzniciach.

Zatiaľ to však nevyzerá, že by Rusko malo záujem prijať svojich pomocníkov na nízkej úrovni.

Nie každý sa ale zapísal na výmenu. Žena z Kyjeva si plánuje odsedieť celý svoj trest. “Nenávidím sa za to, čo som urobila. Bola to obrovská chyba. Verila som im a spravila zo mňa hlupáka,“ povedala na záver.