ROZHOVOR: Frustrácia môže viesť k radikalizácii. Mladí ľudia hľadajú pochopenie, extrémistické skupiny ich vítajú

Vy ako organizácia máte online terénnych pracovníkov. V čom spočíva ich práca?

Projekt online terénnej práce je zameraný na vyhľadávanie ohrozených mladých ľudí komunikujúcich v uzatvorených skupinách sociálnych sietí či na streamovacích platformách, kde sa združujú primárne za účelom vzájomnej pomoci a podpory v duševných ťažkostiach či náročných životných situáciach.

No v spoločnej interakcii často dochádza k podporovaniu sa v patologickom správaní, ako je napr. nadmerné užívanie liekov na lekársky predpis, nabádanie k sebapoškodzovaniu, zdieľanie sebapoškodzujúceho správania, radikalizácii či samovražedného správania.

Tím mladých odborníkov prepájajúcich technológie s psychologickou pomocou intervenuje priamo v daných komunitách a mladých ľudí sa snaží motivovať k adaptívnejším zvládacím stratégiám a vyhľadaniu následnej pomoci.

Na ktorých platformách online terénni pracovníci pôsobia? Fungujú pod vlastným menom či skrytou identitou?

IPčko pôsobí na Facebooku, Instagrame, TikToku, Twitchi, Discorde... V týchto uzatvorených skupinách vystupujú pod svojou vlastnou identitou alebo ako avatar. Mladým ľuďom sa často ľahšie komunikuje s avatarom, cítia sa pri ňom viac otvorení. Mnohí z nich majú z psychológov strach alebo zlú skúsenosť a avatara, o ktorom aj vedia, že je psychológ, viac prijímajú.

Jedným z hlavných dôvodov, ktoré mladých ľudí posielajú do náručia extrémistických ideológií, je pocit, že ich nikto nepočúva. Frustrácia, kombinovaná s problémami dospievania, však môže viesť k tragickým následkom. IPčko preto vytvorilo online projekt Nevypočutý.

Čítajte viac

Vyhrážal sa, že vystrieľa školu. Policajti zasahovali na umeleckej škole v Trenčíne, zadržali jedného zo študentov

O čom hovoria mladí v uzavretých komunitách? Ako odôvodňujú svoju nenávisť často voči menšinám?

Denne sa na linkách pomoci rozprávame s mladými ľuďmi, ktorí sa cítia neprijatí a nepochopení. V online prostredí nachádzajú komunity, ktoré ich prijímajú takých, akí sú. Niektoré z nich však šíria extrémistickú ideológiu, ktorou dokážu mladých postupne zmanipulovať a zároveň sa nachádzajú v prostredí, kde sú ľahko dostupné aj zbrane.

Prostredie extrémistických skupín v online priestore vytvára komunitu a človek, ktorý do nej vstúpi, má pocit že konečne niekam zapadol. Pokiaľ nenájde pomoc inde, môžu byť takéto komunity jediným miestom, kde zažije prijatie. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity, a to môže byť pre nich dôležitejšie, než premýšľanie nad reálnymi dôsledkami ich činov. A to je nebezpečné.

Dnešní mladí ľudia musia byť pre partiu rovesníkov relevantní, aby ich prijali. Ak sa vymykáte, prináša to so sebou rôzne riziká - šikanovanie, vylúčenie zo skupiny, duševné ťažkosti, sebapoškodzovanie, myšlienky na ukončenie života, pokusy o ukončenie života, pocit bez významnosti a nízke sebavedomie.

Riaditeľ IPčka Marek Madro na stretnutí s médiami spomínal narastajúcu nenávisť voči ženám. Prečo je tomu tak?

Problém mizogýnie nie je ničím novým, ale maskulínny diskurz sa pomerne rýchlo vyvíja a šíri aj vplyvom sociálnych sietí a influencermi, ktorí sa takto prezentujú, vplývajú na mladých ľudí a normalizujú násilie a nenávisť voči ženám. Odpor je to, čo spája mizogýnov, extrémistov aj radikálne skupiny.

Je to spojené tiež s túžbou niekoho ovládať, mať ho pod kontrolou a vnímať ako menejcenného. Nesúhlasia s presadzovaním práv žien (a ďalších menšín), vnímajú to ako ohrozenie tradičného a prinášajú naratív, ktorým deklarujú úpadok práv mužov a zníženie ich mužnosti. Vnímajú ženy ako nepriateľov spoločnosti a chcú ich absolútne podriadenie mužom.

Čítajte viac

Mladík v Nitre sa vyhrážal, že vystrieľa celú základnú školu. Skončil v rukách polície

Máme sa báť cieleným útokom a agresii voči ženám?

Nechcem to takto generalizovať a ani strašiť, ale tieto skupiny mieria svoje útoky na rôzne skupiny, ktoré vnímajú ako rizikové a ohrozujúce systém a tradičné hodnoty, žiaľ aj ženy sú jednou z tých skupín. Preto je potrebné, aby sme priniesli systémové kroky a riešenia, aby sme eliminovali takéto tragédie.

Čo ako spoločnosť môžeme spraviť, aby sa útoky z Prahy či Zámockej neopakovali?

Dlhodobo upozorňujeme na fakt, že stav duševného zdravia mladých ľudí nie je dobrý a systémové nastavenie pomoci nepostačuje alarmujúcej situácii.

Domáce prostredie je ťažko ovplyvniteľné, prostredie školy preto má nezastupiteľnú funkciu v identifikácii a pomoci. Potrebujeme naplniť naše školy školskými psychológmi a odbornými tímami s dostatočnou podporou systému, aby dokázali vytvárať bezpečnú atmosféru a participujúce prostredie. Bezpečná škola je taká, ktorá o problémoch hovorí a rieši ich.

Ak chceme zabrániť ďalším tragédiám, potrebujeme systémové zmeny, ktoré sa netýkajú iba technických a organizačných zabezpečení, ale aj možností a ponuky na riešenie duševných ťažkostí, práce s mladými ľuďmi, ktorí majú krízu identity a posilnenia systému odbornej pomoci.

Pozrite si reportáž o radikalizácii mladých a práci IPčka: