Siroty z Gazy zažívajú horor, mnohé z nich videli rodičov zomierať. O viac ako 20-tisíc detí sa nemá kto postarať

Len mesačné dievčatko sa narodilo cisárskym rezom matke Hanne, ktorú neskôr zabila izraelská raketa. Hanna nestihla dať dcére meno, preto ju sestričky pomenovali Hanna Abu Amsha. Batoľa sa nachádza v nemocnici Al-Aksá v Dajr Balahu v centrálnej časti Pásma Gazy.

Doktori a záchranári majú uprostred vojny problém nájsť opatrovateľov pre opustené deti. “Nevieme, ako skontaktovať Hanninu rodinu,“ uviedla zdravotná sestra pre BBC. “Nikto z príbuzných sa neukázal a nevieme, čo sa stalo s jej otcom," dodala.

Viac ako 20-tisíc sirôt

Deti tvoria takmer polovicu z 2,3 milióna obyvateľov Gazy. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva viac ako 11 500 osôb mladších ako 18 rokov bolo zabitých po izraelských útokoch. Ešte viac je ich zranených, často s celoživotnými následkami.

Je ťažké získať presné čísla, no podľa nedávnej správy organizácie Euro-Mediterranean Human Rights Monitor prišlo o jedného alebo oboch rodičov viac ako 24-tisíc detí.

Čítajte viac

Palestínčanka putovala kilometre, aby utiekla pred vojnou. Potom porodila štvorčatá

Plačú, až ich všetko bolí

Ibrahim Abu Mouss, ktorý má len 10 rokov, utrpel vážne zranenia nohy a brucha, keď strela zasiahla ich dom. Plače však pre mamu, dedka a sestru.

"Stále mi tvrdili, že ich ošetrujú hore v nemocnici," povedal Ibrahim, zatiaľ čo ho otec držal za ruku. "Pravdu som zistil, keď som videl fotky v otcovom telefóne. Plakal som tak, že ma bolelo celé telo," dodal.

Deti rodiny Husseinovcov sa zvykli spolu hrávať, teraz však sedia pri pieskových hroboch, kde pochovali príbuzných. Všetci prišli o jedného či oboch rodičov.

"Mame spadla raketa do lona a jej telo bolo roztrhnuté na kusy. Niekoľko dní sme vynášali časti jej tela z trosiek domu," spomínal Abed Hussein, ktorý žil v utečeneckom tábore Búrajdž. "Keď povedali, že môj brat, strýko a celá moja rodina boli zabití, cítil som, že mi zo srdca krváca oheň," dodal.

Krvavé spomienky na rodičov

Abed má tmavé kruhy pod očami, v noci nespí, pretože ho strašia zvuky izraelského ostreľovania. Cíti sa osamelo. "Keď boli mama a otec nažive, spal som, ale po tom, čo ich zabili, už spať nemôžem. Spával som vedľa tata," vysvetlil.

Abeda a jeho dvoch súrodencov opatruje stará mama, no každý deň je náročný. “Nemáme žiadnu vodu či jedlo,“ povedal. “Bolí ma brucho, lebo pijeme morskú vodu,“ priznal Abed.

Otec Kinzy Husseinovej zahynul pri raketovom údere, keď sa snažil zohnať múku, aby upiekol chlieb. Pohľad na jeho mŕtve telo, keď ho priniesli pred pohrebom domov, ju prenasleduje. "Nemal oči, a jazyk mu vyrezali," spomínala. "Chceme len, aby sa vojna skončila. Všetko je smutné," priznala Kinza.

Nemá sa o ne kto postarať

Detský fond OSN (UNICEF) uvádza, že najväčšie obavy má o približne 19-tisíc detí, ktoré osireli alebo zostali samy bez dospelého, ktorý by sa o ne postaral.

"Mnoho z týchto detí bolo nájdených pod sutinami alebo prišli o rodičov pri bombardovaní," vysvetlil Jonathan Crick, ktorý je v Rafáhu na juhu Pásma Gazy a má na starosti komunikáciu palestínskej pobočky UNICEF. Ďalšie deti boli nájdené na izraelských kontrolných stanovištiach, v nemocniciach a na uliciach.

"Tie najmladšie veľmi často nevedia povedať svoje meno a aj tí starší sú zvyčajne v šoku, takže môže byť veľmi ťažké ich identifikovať a prípadne ich spojiť s ich rodinou," uviedol Crick.

A aj keď sa podarí nájsť príbuzných, nie vždy sú schopní postarať sa o tieto deti. "Oni sami sú často vo veľmi ťažkej situácii," povedal. "Môžu mať vlastné deti, o ktoré sa musia starať, a môže pre nich byť ťažké, ak nie nemožné, postarať sa o ďalšie deti," povedal.

Pozrite si reportáž o situácii v Gaze:

Psychické následky

Jeden z vedúcich pracovníkov organizácie SOS Children's Villages, ktorá spolupracuje s UNICEF, pre BBC prehovoril o štvorročnom dievčatku, ktoré bolo zanechané na kontrolnom stanovišti. Mala selektívny mutizmus, čo je úzkostná porucha, kvôli ktorej nebola schopná hovoriť o tom, čo sa jej a jej rodine stalo. Teraz ale robí pokroky po tom, čo sa začala hrať s ostatnými deťmi, s ktorými žije.

Psychologickú pomoc podľa UNICEF však potrebujú skoro všetky deti v Pásme Gazy. Ak aj nastane trvalé prímerie, mnohé deti budú mať problém vyrovnať sa so stratou a zničenými životmi.