Lyžiari spôsobujú škody na stovky rokov. Na zjazdovkách po nich ostávajú večné chemikálie
Lyžiari po sebe na zjazdovkách nechávajú takzvané večné chemikálie (perfluórované a polyfluorované látky čiže PFAS). Uviedol to denník The Guardian s odkazom na štúdiu, ktorej autori v rakúskych lyžiarskych strediskách objavili 14 typov látok, ktoré bežne obsahujú vosky na lyže.
Takzvané PFAS, skupina približne 10-tisíc látok vyrobených človekom, ktoré sa hojne využívajú v priemyselných procesoch, hasiacich penách či spotrebných výrobkoch, sa hovorovo označujú ako večné chemikálie kvôli tomu, ako dlho trvá, kým sa rozložia v prírode.
Problematické PFAS
Niektoré PFAS sú spájané s rakovinou, ochorením štítnej žľazy, problémami s imunitným systémom a plodnosťou, ako aj s vývojovými chybami u nenarodených detí.
Vedci našli 14 rôznych typov večných chemikálií, ktoré sa bežne používajú v lyžiarskych voskoch, v skiareáloch v rakúskych Alpách v oveľa vyššom množstve ako v oblastiach, kde sa bežne nelyžuje. Vyplynulo to zo štúdie, za ktorou stojí škótsky inštitút Jamesa Huttona v Aberdeene a Univerzita Štajerský Hradec.
"Tieto látky sa nazývajú večné chemikálie, pretože trvá stovky rokov, kým sa rozložia. Z tohto dôvodu by sa mohli hromadiť alebo šíriť do širšieho životného prostredia, vrátane systémov podzemných vôd, čo je hlavný problém," uviedla hlavná autorka štúdie Viktoria Müllerová.
"Hoci už nejaký čas existujú obavy z používania PFAS v lyžiarskych voskoch, táto štúdia na alpských zjazdovkách ukázala, že pri lyžovaní sa budú produkovať rádovo vyššie koncentrácie PFAS na všetkých miestach, kde sa lyžuje a kde sa tieto typy voskov používajú," uviedla vedkyňa. "Avšak aj tam, kde sa nelyžuje, je možné objaviť malé množstvo, pretože táto chemická látka je teraz v životnom prostredí veľmi rozšírená," dodala.
Zakázané vosky
Lyžiari používajú vosk, aby im lyže lepšie kĺzali a oni mohli schádzať zjazdovky rýchlejšie. Niektoré vosky obsahujúce chemické látky PFAS boli nedávno zakázané v niektorých špičkových strediskách a pri profesionálnych závodoch kvôli pravdepodobnosti toxicity.
PFAS, ktoré boli prvýkrát použité v 40. rokoch 20. storočia, sa v životnom prostredí rozšírili natoľko, že boli nájdené v pitnej vode v Anglicku či v mori v Holandsku. Vedci a ochrancovia prírody po celom svete presadzujú plošný zákaz používania PFAS kvôli tomu, ako dlho trvá, než sa v životnom prostredí rozložia, a kvôli obavám z ich toxicity.
