Zbrane do školy nepatria: Chyba nie je u detí, ale aj v systéme výchovy. Na tragické incidenty možno nazerať ako na zločiny zo sebanenávisti, tvrdia odborníci (+anketa)

ta3/Lenka Klobučníková
17.1.2024 07:00

Mladým ľuďom do rúk zbraň nepatrí. Po tragických udalostiach, ktoré sa stali na školách nielen na Slovensku, ale aj v Česku, rezort vnútra spúšťa na základných a stredných školách bezpečnostný audit. Prioritou je pre nich aj duševné zdravie. Odborníkov sme sa opýtali, ako predísť tragédiám na školách a čo je spúšťačom agresivity.

ddsdsaa.png
TASR/AP

Ktoré témy rezonujú na Slovensku?

Podľa Madra linka pomoci zistila, že Slovenskom mimoriadne rezonuje téma šikany, vylučovania z kolektívov, neprijatia, vzťahov (rodinných, rovesníckych, partnerských) a straty pocitu bezpečia v školách, ako aj nedôvera v systém a kompetentné osoby, ktoré májú vzniknuté náročné situácie riešiť. "Takýchto kontaktov o nedôvere v systém sme zaznamenali v roku 2023 až 2646-krát a téma šikany sa v komunikáciách objavila 7 172-krát," podotkol.

Spolupracovať by sa malo podľa neho s rezortmi, vzdelávať a hľadať efektívne možnosti pomoci pre odborných pracovníkov, pedagógov, vedenie škôl, záchranné zložky a špecializované jednotky, ktoré v našej krajine máme a potrebujú zosilniť politickú podporu. "Je potrebné, aby štát budoval odborné kapacity na všetkých úrovniach," myslí si psychológ Madro.

Agresivita detí tu bola aj pred pandémiou

V tomto prípade by otázka nedostatku socializácie počas pandémie nepripadala do úvahy. "Hľadanie príčiny v pandémii covidu by malo ísť úplne bokom. Spoločnosti ani samotným deťom nijako neprospejeme, keď povieme, že agresivitu detí spôsobila alebo nespôsobila pandémia," povedal psychológ Fábik s tým, že "problém s agresivitou stojí pred nami a hľadanie príčiny v pandémii covidu nám len pomáha zbaviť sa zodpovednosti za súčasný stav."

Psychológ Fábik naznačil, že pandémia niektoré procesy mohla urýchliť, "ale určite nevytvorila sama niečo, čo by nebolo v ľuďoch samotných alebo našej spoločnosti už predtým".

Aj napriek tomu izolácia mladým ľuďom neprospela. "Najmä tí, ktorí mali v tom období prirodzene tráviť čas s rovesníkmi, ale boli nútení sedieť doma, boli zasiahnutí najviac. Neodžili si určitú vývinovú etapu tak, ako mali," vyjadrila sa k téme aj Mateašíková.

Vyjadrenie linky pomoci

Obdobie pandémie Covid-19, vojna na Ukrajine, environmentálne a energetické krízy a tragédie, v ktorých prišli o život nevinní mladí ľudia sa v spoločnosti, podľa psychológa Madra, výrazne zhoršil stav duševného zdravia, a to najmä u mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v citlivom a zraniteľnom veku. "Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených ťažkostí a problémov, ktoré sa počas troch rokoch nabaľovali a zintenzívnili," dodáva.

Podľa linky pomoci počet kontaktov v roku 2019 (36053) v porovnaní s rokom 2023 (184041) predstavuje 410% nárast poskytnutých poradenských a krízových intervencií. 

Bezpečnostný audit na školách

Na tlačovej besede Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) a Tomáš Drucker (Hlas-SD) pripomenuli, že plánujú aj prípravu dotazníka pre vysoké školy. Obaja ministri označili tému bezpečnosti na školách a duševného zdravia za prioritu. Na základe auditu by sa mala nastaviť kategorizácia škôl z hľadiska bezpečnosti. "Z našej operatívnej činnosti vieme už dnes predikovať určité rizikové lokality, ale tento bezpečnostný audit by nám mal pomôcť a dať jasné ukazovatele aj v rámci dát a štatistík," načrtol Šutaj Eštok.

Kategorizácia škôl má vytvoriť predstavu ako reagovať na bezpečnosť na školách efektívne a hospodárne. Ešte v prvom štvrťroku by chceli pripraviť aj vysokoškolský audit.

Polícia je pripravená vyčleniť pre každú školu jednu kontaktnú osobu. V prípade útoku by mala zabezpečovať aj rýchlu intervenčnú časť v každom krajskom meste.

Môžu za to aj politici

Aj politici môžu byť tí, ktorí svojou komunikáciou prispievajú k degradácii vážnosti psychiatrických tém.

"Aktuálna situácia je do istej miery aj dôsledkom politického diskurzu. Všimnime si, ako sa v predvolebnom období frekventovane zneužívalo označovanie psychiatrických pacientov medzi jednotlivými politickými aktérmi, čo je opäť neprípustné. Je to totálna dehumanizácia," tvrdí sociologička Porubänová.

Ďalším problémom môžu byť aj sociálne siete či počítačové hry. Ak si mladý človek zamieňa realitu s hrou, veľmi ľahko môže dôjsť k tragickej udalosti.

Pozrite si archívnu tlačovú besedu Ministerstva školstva a vnútra o bezpečnosti na školách.

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok