Evanjelické vs. gréckokatolícke Vianoce. Ako ich slávia duchovní prezradila i farárka Nona
Pre niektorých sviatky pokoja, pre iných najrušnejšie obdobie. ta3 chcela vedieť, ako prebiehajú Vianoce na fare. Viac nám priblížilli David Bázlik a Nona Bázliková, farári Evanjelickej cirkvi a. v. Bratislava-Petržalka a kňaz Marek Belej, správca gréckokatolíckej farnosti Okružná.
Evanjelické Vianoce
Ako evanjelickí farári prežívajú Vianoce?
David Bázlik: Vianoce sú pre evanjelického farára o stretnutiach s ľuďmi. Nie že by sme sa v priebehu roka s ľuďmi nestretávali, ale určite nie tak intenzívne, ako počas Adventu a Vianoc.
V tomto období absolvujeme návštevy v domácnostiach, domovoch dôchodcov a nemocniciach. Mnohé stretnutia sú veľmi milé a radostné, ale sú aj stretnutia smutné, kde sa človek usiluje toho druhého “nainfikovať“ nádejou, ktorú v Bohu máme. Z tohto pohľadu je vianočné obdobie pre farára bohaté na emócie, ale občas aj bohaté na vyčerpanie.
Nona Bázliková: Pred Vianocami sa celý cirkevný zbor pripravuje na Štedrý večer a Vianočné sviatky. Deti cvičia svoj program, spevokol trénuje vianočné piesne, niekde sa pečú a roznášajú vianočné oblátky. Farár je často koordinátorom týchto príprav. Preto si chtiac-nechtiac pospevuje vianočné piesne už od novembra.
David: Spolu s manželkou sme obaja farármi Evanjelickej cirkvi, ale zároveň aj rodičmi svojich detí. Vedieme aj rodinný život. Tiež počas adventu kupujem pre rodinných príslušníkov darčeky a snažím sa ich efektívne ukryť. Večer pred Štedrým dňom tak vždy riešim dilemu, kde som ich poskrýval. Počas Vianoc nie je možné oddeliť zborové Vianoce od tých rodinných. Rodina je súčasťou programov a bohoslužieb.
Ako vyzerá váš Štedrý deň?
David: Tohtoročný Štedrý večer je zároveň 4. adventnou nedeľou. Z toho dôvodu začíname bohoslužby už o 9:30 v Petržalskom kostole.
O 13:30 nasadáme do auta a vyrážame smer Rusovce. Tam máme prvé štedrovečerné Bohoslužby o 14:00 hod. Ich súčasťou je aj detský program. Deti dávajú Vianociam vždy osobitné čaro. To platí o kostole aj domácnosti.
Po bohoslužbách v Rusovciach sa spolu s organistom presúvame do maďarskej Rajky. O 15:30 sa v maďarskom evanjelickom kostolíku začínajú štedrovečerné bohoslužby pre Slovákov žijúcich v Rajke a okolí. V Rajke nás víta krásne vyzdobený a čerstvo vymaľovaný kostol, v ktorom je však v tomto období teplota okolo 6 stupňov. Kým počas roka je kostol poloprázdny, fenomén Vianoc ho zapĺňa v oveľa väčšej miere.
Nona: Posledným štedrovečerným miestom je domáci kostol v Petržalke na Strečnianskej ulici. Tu je už o 16:00 počuť skúšku spevokolistov a v detskej miestnosti zasa gitarové rytmy detských vianočných piesní. O 17:00 hod za spevu mládežníckej kapely vstupujú deti so sviečkami do prítmia zaplneného kostola a prinášajú svetlo. Sviecami zapaľujú 4 sviece na adventnom venci a štedrovečerná bohoslužba môže začať.
Aké máte rodinné tradície?
Nona: Keď sa ľudia rozídu do svojich domácností, aj my si okolo siedmej ako rodina sadáme k štedrovečernému stolu. Boli obdobia, keď sme pôsobili na Východnom Slovensku a deti boli menšie, keď nášmu synovi kyvkala pri večeri hlava a na rozbaľovanie darčekov sme ho museli budiť. Vtedy sme štedrú večeru začínali okolo 20:00 hod.
Pri stole sa snažíme mať vždy jedno voľné miesto. Niekedy ho zaplní pozvaný hosť, či náš organista, ktorý sa domov neponáhľa, niekedy zostane voľné. Pri stole si čítame úryvok z vianočného príbehu z evanjelia Lukáša a spoločne sa modlíme. Ďakujeme za to, že máme jeden druhého, aj Boha v našom živote. Potom príde na rad tradičná oblátka s medom a cesnakom a vianočná kapustnica.
Máme aj svoju špeciálnu vianočnú rodinnú tradíciu. Deti nám rodičom každý rok pripravujú taký “súkromný vianočný mini-program“. Na ten sa vždy veľmi tešíme. Vie byť totiž veľmi nápaditý a vtipný. Veľká veková škála našich detí – od šiestaka na ZŠ až po piataka na VŠ sľubuje aj tento rok dobrý umelecký zážitok. Následne príde na rad rozbaľovanie darčekov, na ktorý sa tiež veľmi tešíme. Rozbaľovanie darčekov je príležitosťou ako sa učiť s radosťou prijímať.
Štedrým dňom sa asi povinnosti nekončia, však?
David: Tento rok nás hneď na 1. sviatok vianočný čakajú bohoslužby, ktoré budú v priamom prenose vysielané v RTVS na Dvojke o 10:00 hod. Preto mne už po štedrej večeri pôjdu v hlave myšlienky, čo sme ešte nedotiahli a po večeri sa do toho ešte na krátko pustím. Je zvláštne, že napriek každoročne opakujúcemu sa scenáru vianočného kolotoča, sa na Vianoce vždy tešíme a stále majú svoje čaro. Vždy si snažím pripomínať, že Vianoce netvoríme my tým, ako ich pripravíme. Vianoce nám daroval Nebeský otec bez nášho pričinenia.
Na záver prajeme všetkým ľuďom dobrej vôle, aby tohtoročné Vianoce boli aj napriek mnohých starostiam a nepriaznivým okolnostiam radostné a zmysluplné.
Gréckokatolícke Vianoce
Greckokatolícky kňaz, otec Marek, spravuje farnosť vo východoslovenskej dedine s názvom Okružná. Vianoce preňho neznamenajú iba čas s jeho manželkou a štyroma deťmi, ale tiež službu pre farnosť. Počas Štedrého dňa slúži v chráme liturgiu a Veľké povečerie s Lítiou. Pomedzi to nasleduje aj Vianočná akadémia, teda program, ktorý si pripravil s deťmi. Ak by ste si aj mysleli, že o celodenný harmonogram ma vystarané, nie je to úplne tak. Vo vedľajšej dedine je filialka, teda ďalší chrám, v ktorom ho čaká podobný program.
Ako prežíva Vianoce gréckokatolícky kňaz? Ako vyzerá váš Štedrý deň?
Vianoce sú pre kňaza veľká služba. Mám rodinu, som otec, chcem byt nápomocný aj doma. V Predvečer Narodenia Pána (24. december), som od rána do obeda v chrámoch. Keď prídem na poobedie domov, chcem pomôcť s prípravou večere. Moja manželka vždy začne už ráno. Vo večerných hodinách začína takzvané druhé kolo v chrámoch. Nasleduje vianočný program, ktorý si pripravili veriaci z farnosti a povečerie. Povečerie je obrad v chráme, počas ktorého si človek uvedomí, čo sa to vlastne stalo. “S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh,” znie text hymnusu spievaného práve na povečerí. To je to podstatné, aby sme si uvedomili počas Vianoc. Boh prichádza k nám, ostáva pri nás.
Aké máte rodinné tradície?
Počas štedrého dňa sa požívajú len pôstne jedlá, žiadne mäso. Dodržiavame pôst, jeme len dvakrát niečo malé, raz sa najeme do sýta, samozrejme všetko bez mäsa. Ten pôst pomáha docieliť väčšiu radosť z narodenia spasiteľa, ale nakoniec počas štedrej večere tiež zo samotného jedla. Večer trávim doma s rodinou. Začíname spoločnou modlitbou a koledou. Potom sa rozdajú oblátky, med a cesnak. Každému členovi prstom namočeným v mede urobím kríž na čele. Okrem znaku kríža, ktorým požehnávame, ide o milú tradíciu, ktorá nám pripomína, aby sme boli dobrí a sladkí ako med. Potom sa dáva na stôl kapustnica, bobaľky (opekance) s makom, zemiakový šalát a ryba. Keď dojeme, nasleduje obdarovanie sa. Pozornosť sa presunie pod stromček.
Štedrým dňom sa asi povinnosti nekončia, však?
Samozrejme, že nie. Hneď nasleduje sviatok Najsvätejšej rodiny a Prvomučeníka Štefana, teda šnúra sviatkov až do Bohozjavenia 6. januára. Možno taká zaujímavosť k tradíciám, v predvečer Bohozjavenia máme s rodinou ešte jednu štedrú večeru.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"