ROZHOVOR: Korupčné kauzy sú realitou aj na európskej úrovni. Korupčníka nevieme zastaviť, tvrdí Bilčík
Od dôležitých európskych volieb nás delí zhruba polrok. Priamo sa dotýkajú aj Slovenska, keďže si voliči budú môcť po prvý raz zvoliť až 15 zástupcov Slovenska na pôde Bruselu.
V rozhovore sme sa rozprávali s poslancom Európskeho parlamentu (EP) Vladimírom Bilčíkom o závažných témach, ktoré majú významný presah aj na Slovensko.
Z rozhovoru sa dozviete:
- aký štát má najbližšie k vstupu do EÚ,
- či sú ruské majetky na pôde EÚ problém,
- či obišla Meta EÚ,
- ako je ohrozená sloboda tlače na Slovensku,
- ako ma EÚ problém s korupciou,
- ktoré zo slovenskych ministerstiev by malo byť kontrolované najviac.
V EP máte sa okrem iného zameriavate aj na Balkán a rozširovanie EÚ. Ktoré štáty by sa podľa vás mohli v najbližšej dobe pripojiť k Európskej Únii, respektíve, ktoré k tomu majú najbližšie?
Najbližšie k tomu majú tie krajiny, ktoré sú a budú najlepšie pripravené. Situácia sa môže meniť v čase a priestore. Tak ako je dnes Európska únia politicky pripravená rozšíriť sa, tak si myslím, že loptička je v rukách krajín, ktoré sa o vstup usilujú. Z môjho pohľadu má k tomu dnes najbližšie Čierna Hora, aj keď je to krajina, ktorá za posledné tri roky stagnovala – no dnes má konečne politický parlament, vládu a verím, že sa začnú hýbať.
Celý rozhovor s europoslancom si môžete vypočuť vo videu nižšie, alebo pokračovať v čítaní.
Za mňa je najbližšie k vstupu Čierna Hora. Každý však vesluje tak rýchlo, ako dokáže.
Veľmi držím palce aj Srbsku, je to krajina mne veľmi blízka a žije tam aj mnoho Slovákov (pozn. red. Srbsko je najväčšou krajinu na Balkáne a v decembri krajinu čakajú dôležité voľby). Srbi sa však nepohnú, ak nebudú reformovať. Podobne, ak sa nepohne dialóg medzi Belehradom a Prištinou k normalizácii vzťahov Srbska s Kosovom. Tiež sa nepohnú, ak s nami nebudú naplno hrať v zahraničnej politike, čo sa týka zosúladenia zahraničnopolitických pozícií Srbska so zvyškom Únie, vrátane sankcií voči Rusku.
Každá iná budúcnosť, či ruská alebo čínska, bude horšou správou pre západný Balkán.
A čo Ukrajina?
Čo sa týka našich východných susedov, teší ma, že Ukrajina je dnes politicky nastavená smerom k Únii. Potrebujeme urobiť maximum pre to, aby sa Ukrajinci priblížili k nám a uspeli zoči-voči ruskej agresii – to bude aj najlepšie pre rozšírenie ako také.
V Česku zmrazili ruské majetky. Sú podľa vás ruské majetky v Európe alebo aj na Slovensku neriešený problém?
Potrebujeme mraziť ruské majetky všade, kde to vieme. Je dôležité, aby Rusi za brutálnu agresiu voči Ukrajine platili aj majetkami v rámci Európskej únie. To je politický postoj Európskeho parlamentu a myslím si, že máme možnosti, aby sme našli právne adekvátne cesty k tomu, aby sa to dialo.
Užívateľ Facebooku a Instagramu si mal vybrať, či bude poskytovať svoje informácie na marketingové účely, alebo zaplatí 13 eur mesačne bez poskytovania osobných dát. Obišla týmto spoplatnením spoločnosť Meta EÚ?
Myslím si, že osobné údaje nie sú na predaj. Meta je dnes globálnym hráčom, ktorý má dlhodobo obrovské zisky z reklamného trhu a pokiaľ človek chce chrániť svoje osobné údaje, nemal by byť nútený vybrať si medzi tým, či ich odovzdá nejakej spoločnosti do cudzích rúk, alebo si zaplatí za to, že si ich uchráni.
Rozhodnutie zo strany Meta bude podrobené ďalšiemu skúmaniu zo strany súdov vrátane Európskeho súdneho dvora. Domnievam sa, že to, čo robí Meta, nie je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov so skratkou GDPR. Bude to mať súdnu dohru a verím, že v prospech užívateľov.
V októbri ste boli členom mítingu na tému sloboda médií – je na Slovensku s príchodom novej vlády ohrozená?
Áno. Sloboda, nezávislosť a kvalitná žurnalistika sú na Slovensku dnes pod oveľa väčšou hrozbou ako kedykoľvek za dlhé roky.
Snaha súčasnej vlády rozdeliť verejnoprávne médium je typickým príkladom oslabenia mediálneho priestoru. Selektívne prístupy k médiám v súvislosti s odpoveďami premiéra sú presným príkladom toho, ako nemá fungovať zdravá demokracia, kde má mať každý právo na informáciu.
Je veľkým krokom vedľa, keď predstavitelia vlády poskytujú rozhovory neserióznym médiám, ale dezinformačným plátkom. Sloboda a nezávislosť teda ohrozené sú a musíme urobiť všetko pre to, aby to tak nebolo.
Na margo mítingu o kleptokracii a zotavovania sa európskych inštitúcií, je v súčasnosti prítomná korupcia aj v Európskom parlamente?
Korupcia je globálny fenomén, vždy nájdete nejaké korupčné praktiky a správanie. Je potrebné však povedať, aká je miera tohto správania a ako sa k tomu inštitúcie postavia. V Európskom parlamente, ale aj v iných inštitúciách sme mali v posledných mesiacoch zopár škandálov.
Napríklad Katar Gate, ktorý sa stále vyšetruje (pozn. red. v tejto kauze došlo k zásadným podozreniam z korupčných praktík tretích krajín vrátane Kataru, keď mali nadobúdať priamy vplyv pri rozhodovaní o politických otázkach cez konkrétne europoslankyne a europoslancov).
V Európskom parlamente sme na to reagovali jednoznačne a jasne – plne spolupracujeme a prijali sme sériu opatrení na ochranu našich inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu, ktoré zavádzame do praxe.
Chceme oveľa vyššiu transparentnosť od europoslancov v súvislosti so stretnutiami, ktoré absolvujú pri svojej práci, posilnenie bezpečnostných systémov, ktoré máme v Európskom parlamente, aby sme mali evidenciu, kto k nám prichádza a za akým účelom.
Potrebujeme posilniť informačné systémy a ich kybernetickú ochranu, v minulosti sme čelili aj takémuto útoku z Ruska.
Snažíme sa vyhýbať nekalým praktikám, ale ak niekto chce korumpovať, nájde si k tomu cestu. Korupčníka nevieme zastaviť, je dôležité, aby neexistovali systémové podmienky, aby bola korupcia nejakým spôsobom podporovaná a aby sa europoslanec nedal kúpiť.
Ktoré slovenské ministerstvo by malo podliehať vyššej miere kontroly, na ktoré rezorty by si mali novinári posvietiť?
Každé slovenské ministerstvo potrebuje adekvátny spôsob kontroly, to je úlohou národnej rady, ale aj europoslancov - všade tam, kde ministerstvo disponuje európskymi peniazmi, alebo má jasný presah na právomoci, ktoré súvisia s Európskou úniou.
Nevypichoval by som jedno ministerstvo, potrebujeme, aby vláda ako celok fungovala transparentne, komunikovala so všetkými novinármi a verejnosť informovala o svojich rozhodnutiach. Potrebujeme, aby ministerstvá fungovali v súlade so základnými zákonmi štátu. Nič viac, ani nič menej.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"