Zomrel americký politik a diplomat Henry Kissinger. Dožil sa úctyhodných 100 rokov, získal Nobelovu cenu za mier

30.11.2023 07:14

Americký politik, diplomat a politológ Henry Kissinger, ktorý zomrel vo veku 100 rokov, bol veteránom diplomacie minulého storočia. Od konca 60. rokov pôsobil ako bezpečnostný poradca dvoch amerických prezidentov a v rokoch 1973 až 1977 viedol americkú diplomaciu. Jeho pragmatický prístup k riešeniu problémov mu získal mnoho obdivovateľov.

Úspechy i neúspechy

Pre iných sa však stal stelesnením intrigána, ktorý neváhal podporovať diktátorské režimy, aby dosiahol svoje ciele. Kissinger, ktorý zostal aktívny v diplomacii aj po svojich 100. narodeninách, bol tiež nositeľom Nobelovej ceny za mier.

Kissinger sa významne podieľal na zmiernení napätia vo vzťahoch medzi Západom a Moskvou a bol tiež hlavným architektom zbližovania medzi USA a Čínou. Okrem toho jeho kyvadlová diplomacia položila základy prvých mierových dohôd medzi Izraelom a jeho susedmi.

Oveľa kontroverznejšia je Kissingerova úloha pri ukončení vojny vo Vietname v roku 1973. Hoci mierová dohoda, za ktorú dostal Nobelovu cenu, viedla k odchodu amerických vojsk, v konečnom dôsledku viedla k víťazstvu komunistického Severu. Jeho kritici mu tiež vyčítajú rozšírenie vojny do Laosu a jeho účasť na porušovaní ľudských práv.

Rokoval s Trumpom aj Putinom

Narodil sa ako Heinz Alfred Kissinger v roku 1923 v bavorskom meste Fürth. Tesne pred vypuknutím vojny sa jeho židovská rodina rozhodla presťahovať do USA. Tam študoval históriu a filozofiu na Harvardovej univerzite. Svoju cestu do Bieleho domu začal ako poradca miliardára a neskôr viceprezidenta Nelsona Rockefellera.

Po odchode z vlády si tento prominentný republikán založil v New Yorku poradenskú firmu. Pôsobil aj v správnych radách viacerých spoločností a zostal vplyvnou politickou osobnosťou, ktorá rokovala s americkým prezidentom Donaldom Trumpom aj jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Podľa médií bol Kissinger aj poradcom Hillary Clintonovej.

Akceptácia okupácie

Niektoré jeho výroky po ruskom útoku na Ukrajinu vyvolali rozpaky a pobúrenie. Vlani v máji napríklad na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že Ukrajina by mala akceptovať ruskú okupáciu Krymu.

„Rokovania sa musia začať v najbližších dvoch mesiacoch, inak dôjde k dramatickým zmenám a vznikne napätie, ktoré nebude ľahké prekonať,“ povedal a dodal, že Ukrajina by sa mala v mierových rozhovoroch vrátiť k status quo pred 24. februárom, keď sa začala ruská invázia.

V tom čase Rusko kontrolovalo ukrajinský polostrov Krym a neoficiálne aj časti Doneckej a Luhanskej oblasti, kde vznikli samozvané proruské republiky. „Pôsobí to dojmom, že pán Kissinger nemá v kalendári rok 2022, ale 1938,“ povedal v reakcii ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s odkazom na odtrhnutie Sudet a Mníchovskú dohodu.

Neskôr Kissinger podporil vstup Ukrajiny do NATO a varoval aj pred nebezpečenstvom zbližovania Ruska s Čínou. Povedal tiež, že by bol ochotný ísť do Moskvy a stretnúť sa s Putinom. Uviedol, že rokovania o ukončení vojny by sa mali začať do konca 2023 za sprostredkovania Číny.

Publikácie a milovník futbalu

Kissinger bol dvakrát ženatý, mal dve deti. Bol autorom viacerých kníh, medzi nimi Umenie diplomacie, Potrebuje Amerika zahraničnú politiku? a Svetový poriadok.

Ako samozvaný milovník futbalu bol členom organizačného výboru majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1994 a presadzoval kandidatúru na usporiadanie šampionátu v roku 2018 v Spojených štátoch.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok