Prečo sa Slovensku chýbajú niektoré dôležité lieky? Slováci sú občania druhej kategórie, tvrdí odborník

Odborníci otvorili konferenciu zhrnutím, čo sa na trhu s liekmi zmenilo za uplynulých 6 mesiacov.

Výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová konštatovala, že sa zmenilo veľa. „Hlavne v dostupnosti liekov sa zmenilo veľa a vo svojej podstate vidíme už také prvé výsledky novely zákona 363 z roku 2011, ktorá bola prijatá v auguste minulého roku. Vidíme tam to, že naozaj sa vytvorili podmienky na to, aby mohli vstupovať lieky na slovenský trh, najmä tie onkologické lieky, kde nám vznikla obrovská medzera,“ uviedla.

Kým v predchádzajúcich rokoch najmä pre onkologických pacientov bolo ročne schválených 1-2, maximálne tri lieky, v roku 2022 vstúpilo 16 onkologické liekov do kategorizačného zoznamu a v roku 2023 to bolo už 23. Celkovo vstúpilo za dva roky 100 liekov do kategorizačného zoznamu. „Nastal dosť zásadný posun dostupnosti práve tých onkologických liekov a dúfajme, že ten trend bude aj pokračovať,“ dodala.

Podľa prezidentky GENAS Terézie Szádockej, bolo míľnikom v živote generických liekov prijatie novely zákona a od 1. augusta 2022. „Ešte na februárovej konferencii sme očakávali implementáciu vyhlášky k okolnostiam hodným osobitného zreteľa. Pre nás bolo esenciálne, aby sme mohli riešiť navýšenie výrobných nákladov v dôsledku inflácie a energetickej krízy, čo sa nemohlo reflektovať v rámci možnosti navýšenia cien na Slovensku. Žiaľ, tá vykonávacia prax v tej vyhláške v okolnostiach hodných osobitného zreteľa sa ešte stále kreuje a ja do dnešného dňa asi nepreháňam, ale na jednej ruke môžeme spočítať, že koľkí z našich výrobcov, teda z generického priemyslu boli úspešní z hľadiska požiadania o navýšenie ceny alebo úhrady,“ tvrdí.

Všetko je otázka peňazí

Generálny riaditeľ Sekcie Farmácie a liekovej politiky Peter Polák konštatoval, že niekto tie nové lieky bude musieť zaplatiť a špeciálne teda v dnešnej dobe, kedy „tlaky na štátny rozpočet sú také aké sú“. „Zavádzame nové lieky vždy v kombinácii s limitom úhrad a to je silný nástroj, ktorý dokážeme ku každému novému lieku povedať, aký bude jeho maximálny dopad na rozpočet. Vieme ho predikovať a to je to, čo financie od nás chcú. Lieky budú rásť, ale budú rásť kontrolovane,“ povedal.

Jeho ambíciou je, aby sme si o tri roky mohli povedať, že situácia, ktorá z nás robí občanov druhej kategórie sa zmenila. „Ja budem trochu emotívny, ale sme v peknom hoteli, prišli sme na pekných autách, máme relatívne slušné príjmy, lietame po Európe a po svete, bývame v pekných domoch, žijeme v princípe bohatý život západného Európana, ale keď ochorieme, sme občania druhej kategórie. Z časti preto, lebo nemáme nové lieky. Dostupnosť nových liekov je vec, ktorá súvisí so západnou civilizáciou, s naším životným štýlom, so svetom v ktorom chceme žiť,“ povedal.

Mnohé lieky nezoženiete

Nedostupnosť niektorých liekov potvrdila aj 1. viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková. „Máme tu už legislatívu, ktorá umožňuje, aby nastupovali na trh lieky, ktoré sú inovatívne, aby boli dostupnejšie pre pacientov. My, ako keby sme si neuvedomovali dôsledky, čo sa stane, ak nebudeme myslieť na možno 75-80 percent populácie, ktorá užíva lieky, ktoré tu už máme registrované na trhu.

Možno ich nepovažujeme za inovatívne, sú to lieky vo finančnom vyjadrení asi 20 eur v porovnaní s inovatívnymi, kde hovoríme o stovkách možno tisíckach eur. My na takýchto liekov máme nastavenú väčšinu populácie. To sú presne tí chronickí pacienti, to sú hypertonici, pacienti s rôznymi neurologickými ochoreniami, pacienti, ktorí potrebujú akútne liečivá. A toto, ako keby bolo stále v úzadí riešenia problému,“ myslí si. Bežný lekárnik v Európskej únii podľa jej slov venuje týždenne 6:40 hod. tomu, aby sa zaoberal zháňaním liekov, ktoré sú nedostupné. Na Slovensku presné dáta nemáme, ale sme jednou z krajín, ktorá reportuje takéto údaje do veľkého európskeho prieskumu.

Uviedla, že na trhu najviac chýbajú antihypertenzíva alebo lieky na ochorenia kardiovaskulárneho systému. „To je typ ochorení, ktorý je v populácii na Slovensku najčastejšie. Možno osem ľudí z desiatich sa na Slovensku liečia liekom, ktorý má možno hodnotu 20 eur a my máme problém tie lieky zabezpečiť,“ povedala s tým, že v okolitých krajinách častokrát problém zohnať tieto lieky nie je.

Szádocká poznamenala, že nielen ostatné krajiny ovplyvňujú cenu liekov na Slovensku, ale aj Slovensko ovplyvňuje ostatné krajiny. „Preto nastáva ten posun v rámci zoznamu kategorizovaných liekov, že akonáhle my sa už dostávame pod výrobné náklady a výrobca sa rozhodne, že nenechám si ovplyvňovať ceny v iných krajinách, tak samozrejme ten liek odchádza z kategorizačného zoznamu,“ povedala.

Vo videu sa dozviete prečo v iných krajinách nie je problém s liekmi a prečo sa zo Slovenska vyvážajú.