Efektívne riadenie zdravotníckych zariadení - na čo míňajú nemocnice najviac peňazí?

Na úvod konferencie vystúpila nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Verí, že zdravotníctvo sa stane premiérskou témou a v prvom kroku by chcela hasiť krízu v pediatrii. Potvrdila, že s prezidentkou spoločnosti primárnej pediatrie už našli spoločnú reč v tom, že pediatri stiahli výpovede.

„Za mňa je dôležité udržať sociálny dialóg, urobiť pokoj v rezorte, aby bola zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť a to sa týka, či už ambulantnej pohotovostnej služby, alebo potom aj v našich nemocniciach. To súvisí aj s pokračovaním optimalizácie siete nemocníc, aby sme mali zabezpečenú a garantovanú bezpečnú cestu pacienta do všetkých nemocníc po celom Slovensku,“ povedala.

V súvislosti s optimalizáciou nemocníc je pre ňu dôležité, aby sme dostupnú cestu pacienta zabezpečili aj po 1. januári 2024. Pokiaľ dobudujú záchrannú zdravotnú službu a všetky cesty bezpečného manažmentu pacienta do zdravotníckeho zariadenia, chcú upraviť legislatívu, aby sa nemusela striktne uplatňovať kategorizácia. Ako príklad uviedla pôrodnicu v Žiari nad Hronom, ktorá nemala byť ani podľa akejkoľvek pôvodnej kategorizácie nemocníc zrušená, ale kvôli odchodu zdravotného personálu bude musieť byť jej činnosť na nejaké obdobie pozastavená.

Stále v strate

Generálna riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková priznala, že ich nemocnica stále generuje stratu a taktiež sa zadlžuje preto, lebo objem zdrojov, ktoré prichádzajú je nepostačujúci na pokrývanie toho rozsahu zdravotnej starostlivosti, po akej je dopyt. „Naša nemocnica však veľmi intenzívne dbá na to, aby bola medicínsky efektívna a tú medicínsku efektívnosťou vnímame veľmi zásadným spôsobom a zvlášť je to v konkrétnom manažmente pacienta a skracovaní dĺžky hospitalizácie.

Jediné, čo môžeme my ako poskytovatelia robiť, je snažiť sa poskytovať efektívne zdravotnú starostlivosť a tým pádom sa vlastne aj snažiť optimálne využívať zdroje, ktoré máme v zásade nateraz k dispozícii,“ povedala.

Najvyššie náklady má nemocnica na mzdy a to na úrovni 63 percent z celkového objemu, spotrebný materiál tvorí 30 percent. „Energie napríklad predstavujú iba nejakých 6 percent z celkových nákladov, čiže aj pri znižovaní energetickej náročnosti akéhokoľvek objektu je to nepostačujúce vo vzťahu k tomu, kde reálne my generujeme najväčší dlh. Čiže pokrývame mzdové náklady, ten zvyšok sú hlavne lieky a zdravotný materiál, ktorý nám robí tie vrásky a musím povedať, že zdravotný materiál je momentálne pre nás asi najväčšou výzvou,“ povedala.

Na slová šéfky stredoslovenskej nemocnice zareagovala aj ministerka Dolinková. Okrem personálneho zastabilizovania sektora, má ďalšie dve témy, ktorým by sa chcela venovať. Prvou je zabezpečiť čo najlepšie financovanie slovenského zdravotníctva. „Zdravotníctvo a štát predovšetkým si musí splniť tú svoju domácu úlohu a dofinancovať ho cez platbu za poistenca štátu a akokoľvek budeme rozprávať o poplatkoch a doplatkoch v zdravotníctve alebo pripoistení, je to až zástupná téma. Z môjho pohľadu potom, ako si štát splní svoju úlohu a dofinancuje zdravotníctvo,“ uviedla.

Druhou vecou je prevencia. „Mali by sme z môjho pohľadu začať naozaj od úplne maličkých detí od škôlok a potiahnuť to až do zrelého veku človeka,“ doplnila svoje plány.

Riaditeľ AGEL Clinic Jakub Rybár povedal, že tak ako štátna nemocnica aj oni ako súkromné zdravotnícke zariadenie cítia inflačné vplyvy externých služieb a vyššie ceny spotrebného materiálu. „Snažíme sa samozrejme o minimalizáciu externých služieb, preto aj v rámci skupiny si zabezpečujeme, či už stravovanie, práčovne, laboratória, dopravnú zdravotnú službu. Snažíme sa aj pri liečbe byť efektívni, nie samozrejme na úkor medicínskej kvality, ale naozaj nemrhať prostriedkami,“ povedal. Priznal, že by sa im to nedarilo bez vlastných investícii a štedrého akcionára, ktorý má záujem investovať v zdravotníctve.

Nefér obstarávania

Riaditeľka štátnej nemocnice konštatovala, že považuje za extrémne nefér, že iba štátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia rešpektovať reálne dikciu zákona o verejnom obstarávaní. „My sa musíme pozrieť na to, nie aká je právna forma vlastníctva, ale rozprávame sa o pôvode zdrojov a pôvod zdrojov znamená, že bez rozdielu právnej formy vlastníctva by malo byť zabezpečené verejné obstarávanie u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ myslí si.

Dodala, že práve verejné obstarávanie v mnohých prípadoch sú ten inštitút, ktorý predražuje hodnotu zákazky. „A to si myslím, že teraz aj na základe skúseností z Plánu obnovy môžu povedať aj kolegovia zo súkromného sektora. Čiže možno, že taký „challenge” voči nim, že či by boli takí efektívni, keby museli mať všetko obstarané na základe zákona o verejnom obstarávaní,“ povedala.

Slabinou sú presné dáta

Pri posudzovaní efektivity nemocnice sú dôležité dáta a práve tie zabezpečuje Národné centrum zdravotníckych informácii. Podľa jej riaditeľa Petra Lukáča presnosť dát záleží od toho, ako nemocnice pristupujú k využívaní elektronických prístupov. „Niektoré nemocnice majú naozaj spravenú cielenú podporu pre tých zdravotných zamestnancov, aby využívali elektronické zdravotníctvo a zároveň máme nemocnice, kde jednoducho nie je tá podpora tak cielená. Má to dopad na to, že potom tie nemocnice nevyužívajú aktuálnej verzie existujúceho ezdravia,“ konštatoval a uviedol dva rozdielne príklady.

Služba, ktorá sa týka informácií o narodení dieťaťa je využívaná na 100 percent plne elektronicky a majú kvalitné dáta. Na druhej strane, čo sa týka prepúšťacích správ, napríklad pri onkologických pacientoch majú momentálne návratnosť vo forme digitalizácie len 30 percent.

Problém je podľa jeho slov v tom, že nie je úplne správne nastavená edukácia zdravotného pracovníka aby využíval elektronické služby zdravotníctva a zároveň nie všetky nemocnice fungujú na aktuálnych verziách.

Vo videu sa dozviete aj ako NCZI zabezpečuje bezpečnosť našich údajov a či by sme si nemali stravu v nemocniciach platiť.