Aké benefity prinesie firme zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením?

„Štatút registrovaného sociálneho podniku je akási známka dôveryhodnosti,“ povedal na úvod konferencie televízie ta3 Slovensko bez bariér 2030 predseda Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku Branislav Ondruš, s tým, že ministerstvo práce priznáva sociálnym podnikom tento štatút vo veľmi náročnom procese a pre samotný podnik to znamená, že skutočne napĺňa spoločenský účel, na ktorý je sociálne podnikanie určené.

Zdôraznil, že medzi sociálnym podnikaním a štandardným podnikaním je kľúčový rozdiel v motivácii. „Bežný podnik vznikne tak, že podnikateľ nájde nejakú príležitosť na trhu a jednoducho vytvorí podnik, ktorý pokrýva tú dieru na trhu a samozrejme orientuje sa na to, aby to podnikanie vytváralo zisk. V prípade sociálneho podnikania je to naopak. Tu platí kritérium, že práca sa prispôsobuje zamestnancovi, nie zamestnanec práci,“ vysvetlil rozdiel.

Jedným zo zástupcov sociálneho podnikania, ktorý vystúpil na konferencii bol aj Marek Antoňák, konateľ sociálneho podniku AfB Slovakia. „My riešime prevažne zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením a máme dva ciele - vytváranie tých pracovných miest pre zdravotne znevýhodnených ľudí a druhým je šetrenie životného prostredia. Táto myšlienka vznikla ešte v roku 2004 v Nemecku a sme myslím, že doteraz aj jediný sociálny podnik so zahraničnou účasťou na Slovensku. Repasujeme použitú výpočtovú techniku a tým teda nevytvárame len pracovné miesta, ale zároveň šetríme prírodné zdroje,“ povedal.

Ročne spracujú zhruba 528 000 zariadení a z toho viac ako 60% sa znovu vráti na trh. Podľa jeho slov, keď vyčíslili ich prínos, tak za 15 rokov, z pohľadu skleníkových plynov ušetrili toľko, ako keby denne lietalo lietadlo z Berlína do New Yorku a naspäť počas celých tých 15 rokov.

Podnikať ani nechceli

Druhý príklad ako vyzerá na Slovensku sociálne podnikanie v praxi prezentoval Marián Horanič, koordinátor sociálneho podniku Centrum BIVIO, ktoré pomáha ľuďom s mentálnym postihnutím.

„Ľudia s mentálnym postihnutím naozaj veľmi ťažko hľadajú svoje miesto na trhu práce v podmienkach Slovenska a pri tých našich nejakých diskusiách a odborných analýzach sme hľadali možné príčiny a jednu z nich sme identifikovali aj v tom, že školský systém, ak to tak môžem nazvať, nerealizuje možno dostatočnú profesijnú prípravu tejto cieľovej skupiny, týchto ľudí na to, aby vstúpili na trh práce ako pripravení hotoví zamestnanci,“ myslí si.

Na začiatku ich zámerom nebolo podnikať, chceli vytvoriť vzdelávacie, rehabilitačné a školiace pracovisko. Narazili však na slovenskú realitu, kedy by ako občianske združenie nemali žiadnu šancu získať nejaké finančné zdroje na systematické fungovanie podobného zariadenia, ktoré by dlhodobo vytváralo a realizovalo nejaké vzdelávacie programy profesijnej prípravy pre ľudí s mentálnym postihnutím.

Prežijú aj krízy

Podľa Ondruša sociálne podnikanie ľahšie prekoná aj náročné ekonomické krízy. Po príklad nemusel ísť ďaleko a uviedol štatistiky z covidového obdobia. „Počet skrachovaných podnikov, teda tých bežných podnikov, bol päťnásobne vyšší ako počet sociálnych podnikov, ktoré skrachovali. To znamená, že pravdepodobnosť, že v krízovej situácii skrachuje, ukončí svoju činnosť, nazvime to tak podnikateľskú činnosť bežný podnik je akoby päťnásobne vyššia, než je to v prípade sociálneho podniku,“ uviedol s tým, že dôvody sú dva. Tým prvým je, že sociálne podniky nie sú orientované na zisk, takže dokážu v tých krízových rokoch minimalizovať, alebo vzdať sa svojho zisku na dlhé obdobie. Druhým dôvodom je motivácia, keďže pri sociálnom podnikaní ňou nie sú ekonomické ukazovatele a oplatí sa tento podnik udržať a urobiť všetko pre zachovanie pracovného miesta pre znevýhodnených ľudí.

Pri práci so zdravotne znevýhodnenými sa stretávajú aj s bariérami. Nie len architektonickými s ktorými sa museli popasovať, ale aj s mentálnymi. „Z môjho pohľadu najväčšou bariérou je nevedomosť a neochota. Podľa mňa by na Slovensku v každej jednej firme mohli pracovať hendikepovaní alebo zdravotne znevýhodnení zamestnanci. Keby sa niekto zamyslel nad tým, že áno mám tu činnosti, ktoré by určite tí ľudia mohli robiť a prečo im nedať príležitosť ich robiť,“ myslí si Antoňák.

Dostatok príspevkov a podpory

Podľa Ondruša máme dnes na Slovensku z hľadiska legislatívy veľmi dobré prostredie na inklúziu a to najmä z toho dôvodu, že táto legislatíva je jednotne nastavovaná v rámci Európskej únie. „Keby chcel dnes bežný zamestnávateľ zamestnávať zdravotne znevýhodneného človeka, tak môže využívať zhruba v tejto chvíli asi 8-10 rôznych druhov príspevkov a finančných podpôr na to, aby takéhoto človeka mohol zamestnávať. Od dotácie na vykrytie časti mzdových nákladov, keďže sa a priori predpokladá, že takýto človek je menej výkonný, cez financovanie rôznych príspevkov na to, aby ten človek mohol chodiť do práce, aby sa mu upravilo pracovné miesto a podobne. Napríklad máme inštitút, ktorý sa volá pracovný asistent a to je človek, na ktorého opäť prispieva štát a ten človek môže tomu zdravotne znevýhodnenému človeku počas práce pomáhať s niektorými úkonmi, vyslovene s ním vykonávať alebo zaňho vykonávať nejaké pracovné úkony, ktoré on vzhľadom na charakter svojho hendikepu nevládze alebo proste nemôže,“ priblížil možnosti, aké ponúka štát.

Horanič si myslí, že vo všeobecnosti je nastavenie zamestnávateľov také, že nevnímajú ľudí so zdravotným alebo s akýmkoľvek typom postihnutia ako potenciálnu pracovnú silu. „Jednoducho sú to ľudia ako my všetci a proste mali by pracovať a tak k nim treba pristupovať,“ povedal.

Svoj postoj tvrdo presadzovali

Na záver konferencie sa so svojimi skúsenosťami so zamestnávaním zdravotne znevýhodnených ľudí podelil aj zástupca spoločnosti Tauris Group. Momentálne majú 1 480 zamestnancov. Ich počet sa líši podľa sezóny a ako hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ skupiny Tauris Group Richard Duda, záleží či Slováci jedia do plaviek alebo do kožuchov. „Takže v tých sezónach, kedy jeme viacej, tak máme až 1700-1800 zamestnancov a áno, zamestnávame aj znevýhodnených ľudí. Dnes má 60 ľudí rôzne stupne postihnutia a vytvárame im podmienky a takisto zamestnávame ľudí z marginalizovaných skupín,“ povedal a dodal, že inklúziu nerobia preto, lebo to majú v nejakom kódexe, ale preto, že tí ľudia prinášajú nejakú emóciu.

„My pracujeme v konkurenčnom prostredí. Ľudia chcú mať lacné a dobré potraviny, čiže konkurencia nám nič nedaruje, ale to, čo vy dáte tým ľuďom, to vám tí ľudia vrátia. To je moje presvedčenie, presvedčenie manažmentu a všetkých u nás v Taurise,“ konštatoval.

Pripustil, že pri zamestnávaní ľudí zo znevýhodneného prostredia sa stretli s mnohými problémami a zamestnanci nie vždy prijímali napríklad Rómov medzi seba. Stretli sa s prípadmi vylomených skriniek, alebo zákazník odmietol prebrať tovar od rómskeho závozníka. Svoj postoj a nastavenie však ako spoločnosť tvrdo presadzovali. „Postoj, ktorý je hore, ide dole, ten sa potom tak akoby pretaví a potom sa to stane norma a je to fajn. Dnes z týchto komunít zamestnávame desiatky až stovky ľudí, ktorým sme zmenili život, zarábajú si svoje peniaze a žijú šťastným životom. Viem, že nezmeníme celý svet, to sa nedá, ale vieme urobiť aspoň ten náš mikrosvet trošku lepší a takto to nejak prežívame a cítime a máme z toho radosť,“ povedal.

Vo videu prezradili aj s akými obavami a predsudkami sa stretli pri svojom podnikaní.

Fotogaléria

Slovensko bez bariér

Zobrazit všetky fotky (30)