ROZHOVOR: Lúčil sa so životom. Tí, ktorí nám priniesli slobodu, ju dnes ohrozujú, spomína posledný veliteľ z Dukly
Karpatsko-duklianska operácia sa do histórie zapísala ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, ktorá sa odohrala na území Slovenska. Do bojov sa zapojil aj podplukovník vo výslužbe Anton Lovásko (99), ktorý ta3 venoval krátky rozhovor.
Deň hrdinov
Padlých vojakov v týchto bojoch si pripomíname vďaka pamätnému Dňu hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, ktorý pripadá na 6. október. Práve v tento deň v roku 1944 sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.
Čo znamená začiatok Karpatsko-duklianskej operácie pre vašu generáciu?
Tieto boje pre nás znamenali ťažkú robotu veľkú námahu, ktorú sme premenili do bojov a následne sme sa prebojovali domov. Snažili sme sa bezhlavo hnať domov, ten bol pre nás magnetom, ktorý nás ťahal späť do vlasti.
Hnala nás túžba dostať sa tam čím skôr. Dukla pre nás znamená prechod cez hory, ktorými sme sa dostali do vlasti. Na druhej strane je symbolom hradby, ktorú bolo potrebné prekonať a rozdrviť tých, čo nás zotročovali.
Mohli by ste popísať stret s nepriateľom?
Boje boli veľmi tvrdé, pretože keď sme vyrazili do útoku, nemecká obrana začala páliť z rýchlopalných guľometov. Stalo sa, že pre spŕšku striel v priebehu pol hodiny z práporu ostala len tretina.
Spomínam si na boj pri Pisarowciach. Nemci spustili priehradnú paľbu, vybuchovali míny, guľometné guľky lietali vzduchom. Skočil som do zamínovaného zemiakového poľa. Inde sa skryť nedalo.
Lúčil som sa so životom. Bol som si istý, že ma vo vzduchu prereže streľba z guľometu alebo ma roztrhá mína. Po dopade som však zacítil, že krvácam z nohy, zasiahla ma guľka.
Čo znamená Dukla pre dnešnú slovenskú spoločnosť?
Dukla dnes znamená začiatok oslobodzovania nášho územia a vymanenie sa spod jarma cudzej armády. Je symbolom začiatku boja za oslobodenie, ktorý pokračoval v horách v rámci SNP, až nakoniec došlo k úplnému oslobodeniu.
Žiaľ, tí, ktorí nám tú slobodu priniesli, dnes našu slobodu ohrozujú. Vidieť to najmä na Ukrajine, kde teraz bojujú vojaci, ktorých otcovia bojovali proti fašizmu. Tam, kde oni teraz bojujú, zomreli ich rodičia.
Kto je podplukovník vo výslužbe Anton Lovásko?
Rodák z Báhoňa (r. 1924) absolvoval poddôstojnícku školu v Pezinku a v roku 1943 bol odvelený na východný front. Jeho družstvo strážilo Perekopský val medzi Ukrajinou a Krymom. Koncom októbra 1943 sa pridal k partizánom.
Po preverení v Proskurove absolvoval v Jefremove elitný výcvik pre výsadkárov v 2. česko-slovenskej paradesantnej brigáde v ZSSR. Brigáda bola nasadená počas bojov na Dukle. V pozícii rotmajstra velil 3. čate.
Pri obci Pisarowce utrpel priestrel nohy. Druhé zranenie utrpel pri výsadku počas Povstania. Lietadlo Li-2, v ktorom sedel, zostrelil 13. októbra stíhač. V troskách zahynulo 19 vojakov, no Lovásko prežil. Po preliečení zranenia sa zapojil do bojov, až kým veliteľ SNP generál Rudolf Viest nerozkázal ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja.
Poranený sa dostal domov do Báhoňa. Koniec vojny v Európe ho zastihol v uniforme vojaka Svobodovej armády v Ružomberku. Po vojne slúžil na rôznych pozíciách v rámci celej republiky. Do výslužby odišiel v roku 1981 v hodnosti podplukovníka. Na dôchodku absolvoval množstvo besied.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"