Grécky parlament postaví v Aténach mešitu, minarety však zamietli
Grécky parlament schválil výstavbu mešity zo štátnych peňazí neďaleko centra Atén. Návrh, ktorý vyvolal odpor gréckych nacionalistov a vyvolal medzi poslancami spory o dopadoch migračnej krízy, nakoniec podporili dve tretiny parlamentu.
Nahradí provizórne modlitebne
Proti návrhu boli iba Nezávislí Gréci, koaliční partneri vládnej ľavicovej formácie SYRIZA, a neonacisti zo Zlatého úsvitu. Zámer odsudzuje tiež grécka pravoslávna cirkev.
Mešita by mala byť postavená zhruba do pol roka. Jej cena sa odhaduje okolo 950-tisíc eur. Svätyňa s plochou 600 metrov štvorcových nahradí provizórne modlitebne v bytoch, kaviarňach a prenajatých halách, ktoré sa rozmnožili v krajine v dôsledku navyšovania počtu moslimských prisťahovalcov najmä z Blízkeho východu a severnej Afriky. Má stáť na mieste bývalých vojenských garáží v štvrti Votanikos.
Podobná pravoslávnym chrámom
Úrady vyšli v ústrety kresťanskej väčšine prinajmenšom tým, že nepovolili postavenie minaretov, ktoré patria k najvýraznejším architektonickým symbolom islamu. Samotná stavba s kopulovitou strechou bude podobná klasickým pravoslávnym chrámom, ktorých sú v Grécku tisíce.
V Grécku, ktoré má jedenásť miliónov obyvateľov, žije oficiálne 120-tisíc moslimov, príslušníkov tureckej menšiny, predovšetkým v Trácii na severovýchode krajiny. V tejto oblasti je asi 300 mešít. Gréci sú z 98 percent pravoslávneho, respektíve gréckokatolíckeho vyznania.