Ráno: Preveril som plynové komory. Objavili stratené Himmlerove denníky
Ďalšie denníky jedného z pohlavárov fašistického Nemecka Heinricha Himmlera sa našli v centrálnom archíve ruského ministerstva obrany v Podolsku pri Moskve.
Dejiny aj banality
Záznamy z rokov 1938, 1943 a 1944, o ktorých sa predpokladalo, že sú nenávratne stratené, sa podarilo objaviť pracovníkom Nemeckého historického inštitútu v Moskve spoločne s ruskými odborníkmi.
Ide o viac než 1000 strán napísaných na stroji. Ríšsky vodca SS zaznamenával všetko možné - politiku aj banality, súkromný život aj smrť miliónov ľudí. "Večera v kasíne štátnej polície, rozhovor s plukovníkom, jazda ghettom," zapísal si druhý najmocnejší muž nacistického Nemecka k návšteve varšavského ghetta 9. januára 1943.
"Výborne som sa najedol v Buchenwalde," poznamenal si Himmler po prehliadke koncentračného tábora. "Ráno. Navštívil som Sobibor a preveril efektívnosť plynových komôr. Večer. Zúčastnil som sa banketu pre dôstojníkov SS," napísal po inšpekcii ďalšieho vyhladzovacieho tábora.
Veľký prínos pre výskum
V podolskom archíve boli už predtým objavené iné Himmlerove denníky z rokov 1941, 1942 a 1945. Tieto aj ďalšie dokumenty získalo Rusko ako vojenskú korisť po porážke Nemecka. Časť z nich bola následne preložená do ruštiny a časť zostala v regáloch. V roku 2011 nemeckí odborníci navrhli ruskej strane spoluprácu pri inventarizácii, vďaka čomu sa podarilo objaviť viacero unikátnych materiálov, vrátane chýbajúcich denníkov Himmlera.
Nemecký historický inštitút má v úmysle denníky vydať so sprievodnými poznámkami v roku 2017. Už teraz z nich začali zverejňovať výňatky nemecké noviny Bild. Novoobjavené záznamy podľa historikov obsahujú okolo 1600 mien. "Môžeme teda povedať, kedy sa s kým v rokoch 1943 až 1944 stretol, na ktorých miestach pobudol a kto patril k mocenskému okruhu," povedal historik Matthias Uhl.
Denníky pomohli "rekonštruovať určité rozhodovacie procesy, určité personálne konštelácie nacistického režimu. To je pre výskum veľký prínos," zdôraznil vedúci Nemeckého historického inštitútu Nikolaus Katzer. Podľa odborníkov je významné, že ide o materiály z druhej polovice vojny, keď Nemecko na vojnových frontoch ustupovalo. Takýchto materiálov je málo.
