Čo robiť, aby vám zamestnanci nevyhoreli a boli spokojní? Šéfovia firiem prezradili svoj recept

Spíkri otvorili diskusiu debatou na tému, či starostlivosť o zamestnancov prinášať spoločnosti vyššiu efektivitu a produktivitu. „Keď som sa stala riaditeľkou, prvé čo som pozrela, že ako sa naši ľudia cítia vo firme.

Môj osobný názor je, že bez toho, aby sa človek dobre cítil v spoločnosti, nevie dať dobrý výkon, nevie sa proste uvoľniť, nevie tam byť spokojný a mne sa veľmi páči taká myšlienka, že postaraj sa o svojich ľudí, tí sa postarajú o tvojich zákazníkov a zákazníci sa postarajú o tvoj biznis. Tá myšlienka je veľmi jednoduchá a v tej svojej jednoduchosti je pravdivá,“ priblížila svoj prístup ako riadiť ľudí vo firme Lucia Čišková, managing director, Business Lease Slovakia.

Prezradila, že v momente, keď zistila, že atmosféra vo firme nie je dobrá, tak začala problém jeden po druhom fixovať. „Nerobila som to naslepo. Prvé dôležité opatrenie bolo urobiť poriadny prieskum spokojnosti zamestnancov s takými ľudskými otvorenými otázkami. Čo nám funguje z tvojho pohľadu vo firme? Čo nám vo firme nefunguje? Čo si myslíš, že by sme mali zmeniť?

Materiálu prišlo veľmi veľa, takže zároveň nám to ušetrilo čas, že sme nešli niečo vymýšľať, aj tak by sme asi zle vymysleli. Mne sa osvedčilo opýtať sa ľudí, získať ten feedback a potom naozaj cielene pracovať na fixovaní jednotlivých problémov vo firme,“ dodala.

Michal Pišoja, predseda predstavenstva, AGEL a AGEL SK, siete nemocníc, ktorá zamestnáva 15 a pol tisíc zamestnancov, pripustil, že prostredia v akom on pracuje je extrémne komplikované. „Naša skladba je v podstate asi najväčšie spektrum zamestnancov a ľudí, ktorých nejakým spôsobom musíme integrovať a musíme s nimi pracovať. Zároveň to prostredie, v ktorom pôsobíme, je extrémne komplikované a zviazané. Štát diktuje mzdu, nie len minimálnu mzdu, ale v rámci lekárskych a celkovo zdravotníckych profesií máme aj toto nadiktované. Zároveň máme nadiktovanú v podstate aj nejakú úroveň tržieb,“ tvrdí a priznáva teda, že angažovanosť manažmentu pri práci s ľuďmi je nevyhnutná.

„Ja sa až tak neviem odlíšiť mzdami a čímkoľvek iným, pretože rovnaká mzda je priznaná v Bratislave, tak ako je priznaná v Snine a hocikde inde. Jedine, ako sa my ako zdravotnícka skupina vieme odlíšiť je to, že práca so zamestnancom nie je úplne v tom finančnom vyjadrení, ale práve v tom, ako ho dokážeme manažovať, ako dokážeme rozvíjať, ako ho dokážeme posunúť ďalej,“ opísal realitu v zdravotníckom segmente Pišoja.

Iný pohľad na vec priniesol Branislav Sandtner, generálny riaditeľ, Citibank Europe plc, pobočky zahraničnej banky. „Pre mňa je wellbeing niečo, čo nám zabezpečí beh na dlhšiu trať. My samozrejme ako firma máme krátkodobé ciele, máme aj dlhodobé ciele a ten wellbeing jednoducho to je to, čo mi umožní, aby ľudia nevyhoreli, aby so mnou pracovali dlhšie, aby podávali počas toho dlhšieho obdobia nejaký vysoký výkon alebo povedzme solídny výkon. Keď si zoberieme ten fakt, že tá naša pracovná kariéra trvá 40, 45 rokov a bude sa ďalej predlžovať, tak to je strašne dlhá doba, keď sa nad tým takto zamyslíte.

Počas tej doby sa človek musí starať sám o seba a musíme mu my pomáhať v rámci možností, aby sa staral sám o seba. Musím mu dávať nejaké návody, aby nejakú tú dobu prežil v zdraví. A potom vznikne tá win win situácia, že samozrejme prináša nám hodnotu a zároveň teda prežije ten svoj život, tú svoju dlhú kariéru spokojne,“ myslí si.

Ako zabrániť syndrómu vyhorenia

Žijeme náročné časy a tak syndróm vyhorenia nie je stav, ktorý by sme pozvali len z filmov a kníh. „Ja si myslím, že tu je kľúčové, to bavenie sa s ľuďmi, aby človek dokázal vypozorovať nejaké také mimo verbálne signály alebo signály, ktoré hovoria o tom, že ten zamestnanec na tom nie je dobre. Dokázali sme to vyriešiť, minimálne zistiť, že čo sa deje, to je ako prvý krok a potom s tým človekom pracovať.

A ak by sme si ho dlhodobo nevšímali, ak by si ho manažér nevšímal, tak ten človek vyhorí a odíde a ani neviete, že by vyhorel, lebo sám od seba odíde,“ povedal šéf banky. Podľa neho vyhorenie a krízové situácie vznikajú ani nie z množstva práce, ale z toho ako toho človeka nejaký manažér nad ním riadi. „Toxické prostredie je niekedy ešte horšie ako množstvo práce,“ myslí si Sandtner.

Mladší ľudia dokážu podľa neho niekedy rýchlejšie vyhorieť ako starší, lebo tí starší zamestnanci majú v sebe obranné mechanizmy a vedia sa ubrániť určitým situáciám. „Vedia možno zvoľniť keď vidia, že prichádza niečo najhoršie. Ten mladý človek niekedy ide s takou vervou do tých projektov do tej práce, že sa nedokáže zastaviť a už potom je neskoro,“ dodal.

S tým, že toxické prostredie je niekedy horšie ako samotná práca súhlasí aj šéf siete nemocníc Agel, „Keď je vytvorené prostredie, ktoré je harmonické, ktoré má zmysel a keď vidím, že to, čo robím dáva zmysel, tak to asi dokážem robiť x rokov.

Ale keď ma vkuse niečo vykoľajuje, alebo som niekde v nejakej nepohode, tak myslím, že sa to nejakým spôsobom nakopí a už sa to nedá zvrátiť a my máme veľmi limitované možnosti možno nejakého presunu, pretože ľudia sú zakorenení v tých lokalitách,“ uviedol Pišoja.

Vo videu sa dozviete aj ako vnímať atmosféru vo firme a či sú čísla a plnenie plánu dôležitejšie ako byť ľudský a počúvať ľudí.