Je Slovensko schopné byť do roku 2050 bez emisií? Odborníci sa nezhodli

8.9.2023 10:05

Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami EÚ zaviazalo, že dosiahne uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy musíme urobiť všetko preto, aby svetová teplota nevzrástla o viac ako 1,5 stupňa Celzia, inak budú dopady zmien podnebia nezvrátiteľné. O tom, čo táto výzva pre Slovensko znamená, či je vôbec reálna a ako ju dosiahnuť debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Slovensko bez dymu.

Konferencia Slovensko bez dymu
Foto: ta3

Téma, ktorá rozdeľuje

Globálne otepľovanie a nutnosť znižovania emisii je téma, ktorá rozdeľuje. Na Slovensku sa veľa diskutuje o zelenej dohode, tzv green deal. Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť, aby sa Európa do roku 2050 stala vôbec prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.

Pre dosiahnutie tohto dlhodobého cieľa bude potrebné, aby sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie do roku 2050 rovnali nule. To znamená, že členské štáty EÚ budú môcť vypustiť iba také množstvo CO2, ktoré budú schopné zachytiť prírodné a umelé zachytávače uhlíka.

Podľa Dušana Chreneka, hlavného poradcu na generálnom riaditeľstve pre klimatické opatrenia z Európskej komisie, Slováci túto dohodu podporujú, pretože má zlepšiť život ľudí a bojovať s klimatickou zmenou, chrániť biodiverzitu, zabezpečiť lepšie potraviny, čistejšiu dopravu aj čistú energiu.

„Je to veľký súbor opatrení, ktorý je práve prospešný pre ľudí, pre planétu a celkové zvýši kvalitu nášho života,“ myslí si. Ako príklad negatívneho vplyvu klimatickej zmeny uviedol, že v minulom roku zomrelo predčasne len v Európe kvôli horúčavám viac ako 60 tisíc ľudí.

Chrenek reagoval aj na pripomienku, že podľa viacerých vedcov zelená dohoda zmenu klímy nezastaví, keďže za zmenami nestojí človek. „Zelená dohoda a prispeje k tomu, aby sme znížili emisie a keď dostaneme emisie na nulu, tak sa aj zastaví globálne otepľovanie, ktoré už pociťujeme všetci. Už teraz je Európa v porovnaní s predindustriálnym obdobím teplejšia a toto nezastavíme, keď neodstránime emisie,“ skonštatoval.

Rýchle zmeny

S týmto názorom niektorých vedcov nesúhlasí ani Milan Zvara, generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR. „Drvivá väčšina vedcov vydáva reporty, ktoré jednoznačne poukazujú na to, že klimatická zmena je urýchľovaná, a do väčšej alebo do hlavnej časti spôsobená človekom a prvé tri dekády dozadu tie prvé reporty poukazovali, že to nebude také rýchle a také závažné ako je to teraz. Takže to je presne opačne.“

Poradca ministra dopravy Ondrej Matej však v napĺňaní zelenej dohody taký optimista nie je a ciele Európskej komisie by mali byť podľa neho realistické a hlavne splniteľné v čase.

„Ak odborná verejnosť a ľudia, ktorí sú vo fabrikách a vytvárajú hodnoty vidia, že tie ciele sú idealistické a majú slúžiť len k tomu, aby sme niečo urobili, tak potom to je presne táto situácia. Polarizuje to spoločnosť a ihneď, keď niekto povie nejaký nesúhlas a ja patrím medzi nich a poviem konkrétny prípad, tak je hneď nálepkovaný, že je proti klimatickej zmene a to vôbec nie je pravda,“ povedal.

Zároveň kladie otázku, či sú politici ochotní povedať, že päť najväčších znečisťovateľov by z tejto krajiny malo odísť, keďže doprava tvorí 18 percent emisii, ale zvyšok tvorí priemysel, ktorý na Slovensku máme. Obáva sa preto, či sa ciele Európskej komisie podarí naplniť.

Bez fiaska

Chrenek ubezpečil, že žiadne fiasko sa konať nebude. „Európska komisia, keď dá nejaký návrh, robí aj verejnú konzultáciu, takže každý môže prispieť svojim názorom, postojom - bežní ľudia, priemyselné asociácie, odborníci. Všetky názory sú brané do úvahy a opatrenia, ktoré sú nakoniec schválené, musia schváliť členské krajiny a európsky parlament,“ tvrdí.

Pripomína, že opatrenie o bezemisných autách od roku 2035 schválili členské krajiny, vrátane Slovenska. „Slovensko to podporilo a potom následne urobiť nejakú veľkú kampaň vo verejnosti, že to je zlé, to sa mi zdá byť od politikov nezodpovedné,“ dodal. Mali by sme ísť cestou podpory elektromobilizmu.

„Nemali by sme sa tváriť, že toto nie. My stále chceme spaľovacie motory. Slovensko by malo pridať a zobudiť sa aj v podpore. Tých opatrení je naozaj veľa, či už je to budovanie infraštruktúry pre elektrické autá či podpora toho, aby si ich ľudia kupovali.“ 

Dodal, že len na zelenú transformáciu bude mať najbližších 10 rokov Slovensko možno viac ako 12 miliárd eur. „Bolo by hanbou pre Slovensko, keby to nedokázalo efektívne využiť a naštartovať Slovensko práve na ten cieľ mať nulové emisie v roku 2050,“ povedal.

Podpora služieb

S európskou snahou dosiahnuť nulové emisie ide aj potreba podporiť energeticky garantované služby. „Trh s garantovanými energetickými službami má čo dobiehať. Povedzme si na rovinu, už len náš veľký brat z Česka má výrazne vyšší podiel garantovaných energetických služieb. Má tam históriu týchto služieb, pretože je tam väčšia dôvera medzi spoločnosťami ESCO. My vieme, že to pôjde aj na Slovensku, len treba edukovať, získavať dôveru zákazníkov a na tom pracujeme,“ uviedol Daniel Čurka, senior biznis developer zo spoločnosti ESCO Slovensko.

Medzi najväčšie prekážky na slovenskom trhu považuje „veľmi rigidný zákon o verejnom obstarávaní“. Upozornil na to, že aj to je jeden z dôvodov, prečo sa veľmi často stretávajú s neochotou u zákazníkov. „Je tam trikrát verejné obstarávanie. Prvýkrát, keď robíte koncepciu alebo necháte si vypracovať energetický audit, druhýkrát, keď niekto skoncipuje podľa auditu opatrenia a tretíkrát, keď tie opatrenia niekto súťaží,“ poukazuje za prekážky. 

Pre veľké priemyselné parky, ale aj malých a stredných podnikateľov má rovnakú radu. „Odporúčame vždy to isté, zredukovať svoju spotrebu. Na mnohých miestach naozaj vyhadzujú energiu oknom, nie preto, že by nevedeli, že to nemajú robiť, ale majú tak nastavenú techniku. Na mnohých miestach sú stroje a zariadenia zo 60. rokov,“ tvrdí. Otázka je, či naviazať na takéto zariadenia nové technológie, alebo sa oplatí vymeniť kompletne celú linku, čo je už miliónová investícia.

Zhoda odborníkov

Odborníci sa zhodli v tom, že doprava je jediný veľký sektor v ktorom stúpajú emisie, dokonca aj v týchto posledných rokoch. Prestúpiť preto z osobného auta do vlakovej či mestskej hromadnej dopravy je tiež jedna z ciest ako znižovať emisie.

Staršie autá sú dnes dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. „Musíme prikročiť k tým opatreniam, ktoré takzvané múdre krajiny a občania urobili už dávno. Auto musí byť tak drahé, že vás to prinúti ísť do verejnej dopravy, či sa nám to páči alebo nie. Iná cesta nie je,“ uviedol Matej. 

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok