Pristátie na Marse sa blíži, technologickí vizionári odhaľujú svoj plán

Pristátie na Marse sa blíži, technologickí vizionári odhaľujú svoj plán
Zdroj foto: SITA/AP
O Červenú planétu začal byť poriadny záujem. Nechystá sa tam len NASA a súkromníci zo SpaceX, ale aj letecká spoločnosť Lockheed Martin. Rusko priznalo, že na tomto poli výrazne zaostáva.

Rusi pre byrokraciu zaostávajú

Doteraz mali výraznejšie úspechy na marťanskom povrchu len prieskumné sondy z dielne NASA. Budúcnosť výskumu na Červenej planéte však môžu zabezpečiť súkromné spoločnosti ako SpaceX, Blue Origin či Lockheed Martin.

Rusko si uvedomuje, že vo vesmírnych pretekoch zaostáva práve pre malú spoluprácu so súkromným sektorom. Pomerne prekvapivo to potvrdil vicepremiér zodpovedný za kozmický program Dmitrij Rogozin, ktorý je známy skôr siláckymi výrokmi. Ak sa kozmický výskum nezbaví byrokratov, budú podľa neho Rusi „zďaleka sledovať NASA a Elona Muska“, povedal. Rogozin sa neskôr poopravil a dodal, že Rusi majú problém len v niektorých oblastiach, v raketovej technológii sú lídrami.

Prichádza raketa Falcon Heavy

Spoločnosť technologického vizionára Elona Muska Space X prišla na spôsob, ako sa vysporiadať s neustálym navyšovaním nákladov na vesmírny výskum. Úspešne testuje rakety Falcon 9, ktoré sa dajú opakovane použiť.

Raketa, ktorá vynesie do vesmíru náklad, nezhorí v atmosfére, ale dokáže bezpečne pristáť. Doteraz sa rakety používali jednorazovo, práca na nich vždy začínala nanovo od nákresov.

SpaceX si Musk založil, keď zarobil na predaji internetového platobného systému PayPal. Na začiatku jeho odvážnym plánom málokto veril. Za takmer 15 rokov existencie sa však stal prestížnym partnerom vesmírnych agentúr dotovaných štátom. Jeho vesmírnu loď Dragon používa NASA na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice. Práve k vynášaniu lode Dragon do vesmíru vynašiel SpaceX raketu Falcon 9.

SpaceX už má aj silnejšiu raketu ako je Falcon 9, s ktorou si trúfa na dobytie Marsu. Falcon Heavy vyzerá ako trojnásobný zväzok Falconu 9. Výkon by mal byť dostatočný, aby dostal vesmírnu loď na trasu dlhú 225 miliónov kilometrov a späť. Takáto obria nosná raketa by mala dokázať vyniesť na nízky orbit 60 ton nákladu, a ak by išlo o cestu k Marsu, zvládla by 14 ton.

Bez posádky, ale s loďou

SpaceX sa chce dostať sa na Mars už v roku 2018, zatiaľ však bez ľudskej posádky. Raketa Falcon Heavy by zo Zeme odštartovala s vesmírnou loďou Crew Dragon. Tá sa potom odpojí a na Marse by mala pristáť s pomocou motorov SuperDraco.

Pristátie na Marse však nebude to isté ako trojnásobný test na Zemi. Atmosféra na Marse je asi stonásobne tenšia ako v pozemských podmienkach. Padák sa nedá použiť, pretože nespomalí loď dostatočne. Muskovi inžinieri sa rozhodli pre využitie motorických brzdiacich systémov.

Dragon bez ľudskej posádky by mohol na Mars doniesť až tonový náklad, väčšinou by išlo pravdepodobne o vedecké prístroje. NASA tomuto dobrodružstvu síce nepomôže finančne, zrejme však poskytne SpaceX voľný prístup ku svojim bohatým dátam o planéte.

Mars sa približuje

Načasovanie misie na rok 2018 nie je náhodné, Mars bude vzhľadom k Zemi vo výhodnej blízkej pozícii, čo znamená úsporu energie pri lete. Zvládne Muskova firma termín? SpaceX si verí a vyrátala náklady na ostrý štart. Falson Heavy vyjde na 90 miliónov dolárov.

Faktom zostáva, že doteraz sa Falcon Heavy ešte netestoval, inžinieri to neustále odkladajú. Najnovšie správy hovoria o skúške v novembri v tomto roku. Testom neprešla ani loď Crew Dragon, ktorá je variáciou už fungujúceho Dragonu, ktorý lieta na ISS.

Ak však SpaceX stihne využiť výhodné postavenie planét, bude to veľký krok k ľudskej misii na Mars.

Raketa si otestuje výkon a Dragon si vyskúša pristátie v ostrých podmienkach. Na povrchu planéty nepristane malá robotická sonda ale plnohodnotná kozmická loď.

Loď chcú poskladať z Orionov

O slovo sa hlási aj Lockheed Martin, ktorý vyšiel so správou, že v roku 2028 by sa chcel dostať na orbitu Marsu a z výšky analyzovať planétu. Loď spoločnosti by mala využívať moduly Orion, ktoré NASA vyvíja práve na medziplanetárne lety.

Z orbitálnej stanice by mohli ovládať napríklad drony letiace tesne nad povrchom a hľadať vhodné miesto na pristátie posádky.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá