Sulík sa vzdá postu predsedu, o nástupcovi rozhodne mimoriadny kongres

Richard Sulík sa už čoskoro vzdá postu predsedu SaS. O jeho nasledovníkovi rozhodne júnový mimoriadny kongres strany, kde chce Sulík opäť kandidovať.

Plánuje opäť kandidovať

"Po voľbách v roku 2012, ktoré boli neúspechom, sa začala vnútrostranícka debata o predsedovi strany", priznal Sulík v úvode tlačovej besedy. Dlhotrvajúcu diskusiu o týchto témach vníma negatívne, okrem iného aj preto, lebo má negatívny dosah na preferencie. Sulík nechce po najlepšom historickom výsledku SaS v posledných voľbách ďalej ťahať túto diskusiu a rozhodol sa konať.

Na 11. júna zvoláva mimoriadny kongres SaS, na ktorom sa vzdá postu predsedu strany. Bude však opäť kandidovať. Na kongrese si straníci "všetko potrebné vydiskutujú" a vzíde z neho nový šéf SaS. Sulík plánuje opäť kandidovať.

Zatiaľ je jasný iba jeden jeho súper - podpredseda Jozef Mihál, ktorý reprezentuje skôr liberálnejšie krídlo SaS. Podľa Sulíka bude mať nový predseda "pevný mandát na najbližšie štyri roky" a strana sa bude môct venovať dôležitým témam.

Čítajte viac

TB R. Sulíka o vnútrostraníckej situácii

Nie každého v strane Sulíkovo konanie potešilo. Na sociálnej sieti ho skritizoval poslanec Martin Poliačik.

Čítajte viac

Sulík sľubuje razantnú opozíciu, do slovenského parlamentu nenastúpi

Neprijímajú komunistov a ŠTBákov

Sloboda a Solidarita sa považuje za pravicovú a liberálnu stranu nových ľudí. Hlavný dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti. Ministerstvo vnútra ju zaregistrovalo 27. februára 2009. Predsedom strany je zatiaľ Richard Sulík.

Ustanovujúci kongres SaS sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných, a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Do svojich radov neprijíma nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou alebo má komunistickú minulosť.

Vo svojich prvých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 získala Sloboda a Solidarita 4,71 percenta hlasov, do NR SR sa dostala v roku 2010 so ziskom 12,6 percenta.