Teroristi sledovali šéfa jadrového programu, chceli udrieť na elektrárne
Bratia Ibrahim a Khalid Bakraouiovci, ktorí spáchali atentáty na bruselskom letisku Zaventem a v bruselskom metre, plánovali spáchať teroristický útok na jadrovú elektráreň v Belgicku. Napísal to vo svojom exkluzívnom materiáli belgický denník La Dernieure Heure.
Na miesta nasadili vojakov
Denník pred tým informoval, že vlani v decembri belgická polícia počas razie po atentátoch v Paríži našla niekoľkohodinový videozáznam z kamery, ktorá sledovala byt riaditeľa belgického vedeckovýskumného jadrového programu. DH tvrdí, že skrytú kameru po získaní dostatku videozáznamov demontovali práve bratia Bakraouiovci. Stalo sa tak krátko po atentátoch v Paríži, pri ktorých vlani v novembri zahynulo 130 ľudí.
Les frères #ElBakraoui visaient nos centrales nucléaires ! https://t.co/OjMSqRVnxv #Belgique #Bruxelles pic.twitter.com/wQeVHF97Yn
— DH.be (@ladh) March 24, 2016
Podľa DH z toho vidno súvislosti medzi Francúzskom, Belgickom a Sýriou. Na základe hypotézy o možnej hrozbe teroristického útoku na jadrové elektrárne v Európe, Belgicko od 17. februára na vstupy do všetkých svojich jadrových elektrární rozmiestnilo vojakov.
Denník DH si kladie otázku, či práve posilnenie ochrany jadrových elektrární v Belgicku neviedlo teroristov k zmene svojich plánov a zameraniu sa na "ľahšie" ciele, akým bola stanica metra či letisko. Po utorkových útokoch vyšetrovatelia podľa DH považujú takmer za isté, že teroristické útoky v Paríži a Bruseli spáchala jedna a tá istá teroristická bunka. Ide o sieť zosnovanú a riadenú mladými Belgičanmi, ktorých väčšina pôsobila aj v Sýrii.
Atentátnik z metra mal komplica
Najtragickejšie atentáty v dejinách Belgicka spáchali Najim Laachraoui z bruselskej štvrti Schaerbeek a bratia Ibrahim a Khalid Bakraouiovci z Laekenu. Ich identitu oficiálne potvrdila aj federálna prokuratúra. Laachraoui a Ibrahim Bakraoui aktivovali kufríkové bomby na letisku Zaventem.
Khalid Bakraoui spôsobil masaker na stanici metra Maelbeek v centre Bruselu. Atentátnik mal očividne spoločníka, informovala o tom informovala frankofónnej belgická televízia RTBF s tým, že druhého muža nesúceho veľkú batožinu zachytili bezpečnostné kamery. Nie je jasné, či tento predpokladaný útočník tiež spáchal samovraždu, alebo z metra utiekol ešte pred výbuchom.
Prokuratúra sa k tejto správe nevyjadrila, ale chystá tlačovú konferenciu o priebehu vyšetrovania. Rovnakú správu ako RTBF zverejnil aj francúzsky denník Le Monde, ani jedno médium ale nezverejnilo fotografie z kamery, na ktoré sa odvolávajú. Doteraz je známe to, že atentátnici boli najmenej štyria.
Pred útokmi ostatné štáty varovali
Izrael údajne varoval belgické úrady len pár týždňov pred útokmi, že na letisku v Bruseli existujú závažné bezpečnostné nedostatky. Problémy odhalili izraelskí predstavitelia, ktorí majú na starosti posudzovanie bezpečnosti na jednotlivých medzinárodných letiskách, kam lietajú spoje z Tel Avivu. Informovala o tom televízia Channel 2.
Belgické úrady sa po útokoch stali terčom kritiky kvôli nedostatočnej bezpečnosti. Turecko napríklad oznámilo, že vlani v júni jedného z bruselských atentátnikov zadržalo a potom vyhostilo. Išlo o Brahima Bakraouiho. Belgické úrady ale radikála následne pustili na slobodu, a to napriek varovaniu, ktoré o ňom z Turecka dostali, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Po útokoch Brusel kritizoval aj izraelský minister dopravy Jisrael Kac. "Ak budú v Belgicku pokračovať v jedení čokolády, užívať si života a budú sa tváriť, že sú veľkí liberáli a demokrati a nepriznajú si, že niektorí z tamojších moslimov patria k teroristickým skupinám, nebudú schopní proti nim bojovať," uviedol Kac v rozhovore s izraelským rozhlasom. "Európa a Spojené štáty nie sú pripravené si povedať, že ide o vojnu proti islamskému teroru. Ak to správne nedefinujete, nemôžete viesť globálnu vojnu," dodal Kac.
