Európa prešla epochálnou zmenou, zdôrazňoval. Slovák spomína na Umberta Eca

Stretnutie na rímskom obede

"Tie hodiny, ktoré som strávil nad tými prekladmi, v podstate som strávil s Umbertom Ecom, pretože v každom bol nejako prítomný," povedal v rozhovore pre TASR. Prekladateľ z taliančiny, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Taliansku (2005-2011) a súčasný veľvyslanec SR v Belgicku mal to šťastie, že sa so svojím obľúbeným autorom aj niekoľkokrát osobne stretol. "Boli to naozaj veľmi príjemné stretnutia."

Vallo sa s autorom bestsellerov Meno ruže (1980) a Pražský cintorín (2010) začal zoznamovať pri prekladaní románu Foucaultovo kyvadlo. Písali si a k prvému stretnutiu došlo v októbri 2007 v Ríme počas komunitárneho obeda veľvyslancov členských krajín EÚ, kde prekladateľ a vtedajší veľvyslanec SR v Taliansku pozval slávneho spisovateľa.

"Na prekvapenie všetkých mojich kolegov prišiel, boli nadšení a veľmi vďační. Na toto stretnutie spomínam veľmi rád," doplnil Vallo s tým, že ešte pred slávnostným obedom mal možnosť spolu so svojou manželkou Miroslavou absolvovať s Umbertom Ecom hodinový, veľmi pokojný rozhovor.

Čítajte viac

Zomrel slávny filozof a spisovateľ Umberto Eco, autor Mena ruže

Na čom budovať európsku identitu

"V rámci našej diskusie vyslovil jednu myšlienku, ktorú som si zapamätal a pri každej príležitosti ju opakujem," priblížil dojmy z prvého stretnutia so svetoznámym autorom a filozofom vtedajší slovenský veľvyslanec v Ríme, ktorý dal slávnostnému obedu názov Európska identita.

"Eco sa vyjadril, že my Európania nie celkom dostatočne si uvedomujeme, že za posledné desaťročia došlo k jednej epochálnej zmene - prešlo do kategórie nepredstaviteľného, že by povedzme Angličan zaútočil so zbraňou na Francúza, Nemec na Taliana a opačne, atď. A na tomto by sme mali budovať európsku identitu, aby stála na pevnom základe. Táto myšlienka sa mi zdá veľmi dôležitá pre našu súčasnosť a najmä pre našu budúcnosť, dvakrát ju vyslovil v mojej prítomnosti," pripomenul Stanislav Vallo slová Umberta Eca, ale vzápätí pripustil, že sa v nich spisovateľ nezmienil o Rusovi a Ukrajincovi.

Umberto Eco sám seba považoval skôr za filozofa ako spisovateľa. "Bol predovšetkým významný filozof, semiológ. Písanie bral ako pridanú hodnotu a pravdepodobne aj preto mohol mať úspech. Aspoň ja som nezachytil v jeho tvorbe nejaký kŕč," komentoval Vallo Ecovu spisovateľskú dráhu.

Vychádza jeho posledné dielo

V najbližších dňoch má vyjsť posledné dielo talianskeho autora a filozofa, ktorý zomrel v piatok 19. februára vo veku 84 rokov v Miláne. "Ide o esej Pape Satan Aleppe, bude to výber z jeho drobných postrehov a prác, ktoré uverejňoval v časopise Espresso. Myslím, že kolegyňa Majka Štefánková už asi aj spozornela, lebo ona prekladala jeho drobné črty, tak dúfam, že sa to čoskoro dostane k slovenskému čitateľovi."

Zo série štyroch Ecových románov, ktoré Stanislav Vallo preložil do slovenčiny, ho najviac oslovil Tajomný plameň kráľovnej Loany (2004). "Lebo bol veľmi autobiografický. Na svojom životnom príbehu, veľmi plasticky podal obraz spoločnosti za vojny, fašizmu, všetky jej protirečenia. Aj posledný román Nulté číslo som prekladal s veľkým pôžitkom. Pojednáva o období, v ktorom som práve ja v Taliansku pôsobil," prezradil prekladateľ s tým, že ho zarazili nie celkom dobré kritiky na toto dielo.

"Nerozumiem im. Sám Eco povedal - doteraz som písal romány ako Mahlerove symfónie a teraz som napísal džezovú skladbičku. A presne tak to aj je. Nielen rozsah, ale aj štýl, text je veľmi rozdielny od predchádzajúcich obsiahlych románov, ale ja som ho vnímal predovšetkým ako jeho naozaj intímny dialóg s Talianmi," zhodnotil posledný román Nulté číslo (2015) z pera slávneho semiotika.

"Dotýkal sa tam tém, otázok a záhad zo súčasných talianskych reálií, ktoré dodnes nie sú vyriešené. Od Mussoliniho smrti po zlyhanie pokusu o štátny prevrat na začiatku 70. rokov či operáciu Čisté ruky, krach politického establišmentu v roku 1992," uzavrel Stanislav Vallo, ktorému v súvislosti s menom Umberto Eco zostane v pamäti aj "clivota z nenaplneného zámeru". Niekoľko rokov sa totiž usiloval priniesť svetoznámeho spisovateľa a filozofa na Slovensko.