Gény neandertálcov nám pomohli prežiť v chlade, daňou sú depresie

Miešanie génov v Ázii

Vedci objavili v genóme neandertálca z pohoria Altaj v centrálnej Ázii krátke sekvencie dedičnej výbavy moderného človeka. Na základe veku skúmaných kostí a zloženia genómov dospeli vedci k záveru, že neandertálci a ľudia dnešného typu mali spoločné deti už pred zhruba 100.000 rokmi. To je o niekoľko desaťtisícov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.

To, že moderní Európania majú jedno až štyri percentá svojej dedičnej výbavy od neandertálcov, sa vie už niekoľko rokov. To znamená, že moderný človek, ktorý do Eurázie prišiel z Afriky, sa pred zhruba 47.000 až 65.000 rokmi opakovane "spúšťal" so svojimi archaickými predkami, z čoho vzišlo potomstvo s čiastočne spoločnou genetickou výbavou.

Teraz zverejnený objav vedcov navyše ukazuje, že toto genetické obohacovanie bolo obojsmerné. Nielenže neandertálci zanechali svoje gény v modernom človeku (Homo sapiens), ale naopak v sebe nosili DNA dnešných ľudí.

Neplatí to ale pre všetkých. Vedci okrem DNA z kostí altajských neandertálcov skúmali tiež genetickú výbavu dvoch neandertálcov, ktorých pozostatky sa našli v európskych jaskyniach. V nich neobjavili žiadne stopy moderného človeka. "To nás privádza k záveru, že miešanie sa odohrávalo v ázijskom priestore," povedal vedúci vedeckého tímu z Lipska Martin Kuhlwilm.

Čítajte viac

Trápi vás alergia? Viniť môžete aj neandertálcov

Závislosť na nikotíne

Neandertálci sú dnes považovaní za najlepšie preskúmaných praľudí. Raný príbuzný druhu Homo sapiens vďačí za svoje meno miestu nálezu jeho kostí, lokalite Neandertal neďaleko nemeckého Düsseldorfu.

Neandertálci pritom v našej genetickej výbave nezanechali len pozitívne gény. Podľa jednej inej štúdie, o ktorej informoval časopis Science, neandrtálské gény zvyšujú riziko závislosti na nikotíne a náchylnosť k depresiám.

"Mozog je neuveriteľne komplexný, preto je ľahko pochopiteľné, že môže mať negatívne dôsledky, keď sú do neho vložené zmeny pochádzajúce z úplne inej evolučnej vetvy," vysvetlila hlavná autorka štúdie Corinne Simontiová.

Na druhú stranu gény neandertálcov podľa skoršej štúdie lipského inštitútu uverejnenej v časopise American Journal of Human Genetics posilnili imunitný systém moderného človeka. Americkí vedci zistili, že gény neandertálcov predchodcom moderného človeka pravdepodobne pomohli prispôsobiť sa chladnejšiemu podnebiu mimo Afriky.

Dedičná výbava neandertálcov sa údajne u dnešných Európanov a východných Ázijcov vyskytuje hlavne na miestach zodpovedných za reguláciu rastu a tvorbu vlasov a pokožky.