O skutočnom King Kongovi veľa nevieme, vyhynul však nedávno

O skutočnom King Kongovi veľa nevieme, vyhynul však nedávno
Zdroj foto: SITA/AP/ Weta Digital Ltd.,Universal Pictures
Človek by vedľa neho pôsobil ako trpaslík. Najväčšia opica, ktorá kedy žila na Zemi, vyhynula pomerne nedávno - pred 100-tisíc rokmi. Vedci gigantopiteka podrobili skúmaniu a zistili, čo sa mu stalo osudným.

Dračie zuby z lekární

Gigantopitek žil až do obdobia pleistocénu na území dnešnej Indie, Číny a Vietnamu. Vyzeral zrejme podobne, ako si filmári predstavujú King Konga. Všetko, čo vieme o tomto skutočnom gigantovi,  predpokladáme na základe štyroch častí spodnej čeľuste a stoviek zubov, ktoré sa v 30. rokoch začali objavovať v hongkonských lekárňach ako "dračie zuby".

Hrubé odhady na základe týchto kusých zdrojov tvrdia, že vážil päťnásobne viac ako dospelý človek a jeho výška mohla dosahovať 3 metre. Zrejme sa mu dobre darilo v tropických lesoch. Závery sú skromné a nedostatočné, aby sme definitívne vedeli, či gigantopitek chodil po štyroch alebo dvoch nohách a aké boli jeho skutočné telesné proporcie.

Nevieme odhadnúť ani farbu srsti. Bola skôr čierna ako majú gorily, alebo hnedooranžová ako u orangutanov? Zo súčasnej živočíšnej ríše sa mu zrejme najviac približuje orangutan.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Herveho Bocherensa z Univerzity v Tübingen preskúmal karbónovou metódou niektoré zuby. Analýza zubnej skloviny ukázala, že prvotný King Kong žil v lese a bol prísny vegetarián. Nešpecializovali sa ani na bambus ako napríklad pandy, čo tvrdila jedna zo skorších teórií. Obrie opice boli príliš ťažké, aby sa šplhali po stromoch ako ich súčasníc a tak získavali potravu.

Závislosť na jedle

Takýto životný štýl nebol pre gigantopiteka problém až do doby, kým sa v pleistocéne ochladilo.

Obrovská opica sa nedokázala prispôsobiť. Aby sa dokázala nasýtiť, musela zjesť veľké množstvo lesných plodov. Po zmene klímy sa prispôsobila príroda aj zvieratá. Tráva zo savany už gigantopitekovi veľmi nechutila.  "Vzhľadom k svojej veľkosti, gigantopitek závisel na veľkom objeme jedla. Počas pleistocénu sa stále viac a viac zalesnenej plochy premieňalo na savanu, takže zostal nedostatočne zásobovaný potravinami," vysvetlil Herve Bocherens.

Podľa štúdie iné opice a aj prví ľudia s podobnými zubami dokázali z existujúceho prostredia vyťažiť viac, pretože žuli aj lístie, trávu a korene.

"Gigantopitek pravdepodobne nemal rovnakú ekologickú flexibilitu a absentovala u neho fyziologická možnosť odolávať stresu a nedostatku potravín," konštatuje štúdia. Jednoducho, obrovská opica sa nedokázala prispôsobiť meniacemu sa svetu.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá