Chorvátov čakajú voľby, jednofarebnú vládu zrejme nahradí koalícia

Chorvátsko čakajú parlamentné voľby 8. novembra. Po 4 rokoch jednofarebnej vlády sociálno-demokratického bloku by teraz krajine mohla vzniknúť koaličná vláda. Podľa politológov sa totiž ani im, ani opozičnému stredopravému bloku nepodarí získať nadpolovičnú väčšinu kresiel v parlamente.

Chorvátska ekonomika rastie

Parlamentné voľby v Chorvátsku, ktoré sa konajú 8. novembra, budú medzi dvoma hlavnými stranami zrejme vyrovnané. Posledný celoštátny prieskum dáva mierne väčšiu nádej na víťazstvo volebnej koalícii Chorvátsko rastie vedenej vládnucej Sociálnodemokratickú stranou pred opozičnou vlasteneckým koalíciou, na čele ktorej stojí Chorvátske demokratické spoločenstvo. Každopádne politológovia sú presvedčení, že ani jedna strana v jednokomorovom parlamente nezíska nadpolovičnú väčšinu kresiel.

Skutočnosťou je, že sociálni demokrati premiéra Zorana Milanoviča už dlhšiu dobu strácali podporu verejnosti, čo potvrdili januárové prezidentské voľby. Zvíťazila v nich Kolinda Grabarová Kitarovičová, kandidujúca za HDZ nad vtedajším favorizovaným prezidentom Ivom Josipovičom, ktorého podporovala SDP.

Sociálni demokrati sú presvedčení, že si zaslúžia ďalší štvorročný mandát. Milanovičov kabinet si totiž môže pripísať k dobru zastavenie šesťročnej ekonomickej recesie a návrat k rastu. Odhaduje sa, že tento rok by HDP malo vzrásť o 1,2 percenta a v budúcom roku o 1,5 percenta

Napätie so Srbskom a Maďarskom

Na druhej strane ale vláda SDP nezačala s dlho sľubovaný potrebnými ekonomickými reformami, najmä v neefektívnym štátnom sektore. Je však potrebné pripomenúť, že týmto reformám sa vyhýbala aj HDZ, keď bola predtým pri moci.

Otázkou je, nakoľko svojím stranám pomáhajú ich lídri. Predsedu HDZ, 56letého Tomislava Karamarka, médiá i verejnosť vnímajú ako nie príliš charizmatického politika. Naproti tomu jeho sociálnodemokratický protivník, niekdajší amatérsky boxer Milanovič, ktorý má 49 rokov, má charizmy na rozdávanie. Jeho problémom je ale niekedy arogantné vystupovanie, pri ktorom nešetrí až nevhodnými slovnými direktmi. A to nielen voči politickým sokom doma - vrátil napríklad napätie do vzťahov s Belehradom a Budapešťou, ktorým vyčítal, že presmerovali prúd migrantov na Chorvátsko.

Posledné októbrové prieskumy ukazovali, že Chorvátske demokratické spoločenstvo by s vlasteneckým koalíciou mohlo získať okolo 33 percent hlasov a Chorvátsko rastie Sociálnodemokratickej strany o jeden dva percentuálne body menej. To by pre koalíciu HDZ znamenalo približne 65 kresiel a pre zoskupenie SDP asi o päť menej.

Most ako kľúčový hráč?

Úplne posledný prieskum vykonaný spoločnosťou Ipsos vo všetkých desiatich volebných obvodoch Chorvátska ale naznačuje mierny posun v prospech sociálnych demokratov. Výsledky zverejnené vo štvrtok predvídajú, že Chorvátsko rastie obsadí 60 kresiel, zatiaľ čo Vlastenecká koalícia 57. Zoskupenie Most na treťom mieste by malo získať 12 poslaneckých miest. Zvyšné mandáty by si po troch či dvoch rozobrali ďalšie štyri politické formácie.

Ani SDP ani HDZ tak v zákonodarnom zbore podľa všetkého nezískajú absolútnu väčšinu. Na zostavenie jednofarebnej vlády je totiž potrebné mať 76 poslancov.

Analytici sú toho názoru, že kľúčovú úlohu v koaličných rokovaniach zohrá liberálne zameraný Most, ktorý združuje nezávislé kandidátky a vznikol pred tromi rokmi. Profiluje sa ako alternatíva k obom najsilnejším stranám v krajine. Chce sa zasadzovať o reformu štátneho sektora a o vytvorenie priaznivejšieho podnikateľského prostredia.

Nemecko ako možný vzor

Otázkou však je, či sa Most bude chcieť s HDZ alebo s SDP spojiť. Jeho šéf Bože Petrov je totiž presvedčený, že ani jedna z týchto strán na realizácii reforiem nepristúpi, "pretože to mohli urobiť samy už v uplynulých 25 rokoch".

Nie je však isté ani to, že o koalíciu s jednou z týchto strán budú stáť niektoré iné menšie formácie, ktorá sa prípadne do parlamentu dostanú.

Preto sa teraz špekuluje o možnosti takzvanej veľkej koalície po vzore Nemecka. Názory politológov i verejnosti na to, či je niečo také vôbec možné, sa rozchádzajú. Niektorí to úplne vylučujú, iní pripúšťajú, že sa politici HDZ a SDP môžu dohodnúť, pretože menšinová vláda s obyčajnou príležitostnou podporou niektorých poslancov iných strán by bola príliš slabá.