Veľké prekvapenie: Sonda našla na kométe extrémne starý kyslík
Európska vesmírna sonda Rosetta objavila na kométe Čurjumov-Gerasimenko molekuly kyslíka. Nečakaný objav podľa štúdie vedcov bernskej univerzity zverejnenej v časopise Nature spochybní niektoré doterajšie teórie o vzniku vesmíru.
Starý ako slnečná sústava
Sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry vypustila vlani v novembri po desaťročnej púti vesmírom na kométu prieskumného robota Philae, ktorý mal predovšetkým poodhaliť tajomstvo vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardami rokov.
Molekulárny kyslík na kométe Čurjumov-Gerasimenko musí byť podľa vedeckého tímu bernskej univerzity veľmi starý. Pochádzať by mohol už z čias vzniku kométy a teda aj z čias vzniku slnečnej sústavy pred miliardami rokov.
Vedci vysoké množstvo kyslíka na kométe zistili na základe analýzy plynov unikajúcich z telesa pri topení spôsobenom približovaním sa kométy k Slnku. Molekulárny kyslík sa ukázal byť po vode, oxide uhoľnatom a oxide uhličitom na prekvapenie vedcov štvrtým najčastejším plynom v atmosfére kométy.
V minulosti vedci molekulárny kyslík objavili napríklad na mesiacoch Jupitera a Saturna. Jeho prítomnosť na kometách však doposiaľ vylučovali.
Kyslík neznamená automaticky život
Rosetta už skôr prišla pri svojich meraniach na vesmírnom telese na prítomnosť atómov kyslíka, ktoré vznikajú štiepením vodnej pary ultrafialovým žiarením. Zatiaľ čo v zemskej atmosfére atomárny kyslík veľmi rýchlo reaguje s inými prvkami, v atmosfére kométy Čurjumov-Gerasimenko je podľa vedcov pomerne stabilný.
"Nikdy by sme si ani nepomysleli, že kyslík môže 'prežiť' miliardy rokov bez toho, by sa spojil s inými prvkami," uviedla Kathrin Altweggová z bernského vedeckého tímu. Pravdepodobné podľa nej je, že kyslík ešte pred vznikom slnečnej sústavy zamrzol v jadre kométy.
"Možnosť, že by kyslík mohol patriť k prapôvodným látkam, otrasie iste hneď niekoľkými teoretickými modelmi o vzniku slnečnej sústavy," dodala Altweggová.
Dôsledky by mohol mať nový objav taktiež na pátranie po mimozemskom živote. Prípad kométy Čurjumov-Gerasimenko totiž podľa Altweggovej dokazuje, že prítomnosť molekulárneho kyslíka nie je automaticky dôkazom prítomnosti života.