Pozor na hodinky, cez víkend sa letný čas zmení na zimný

23.10.2015 11:28

Letný čas sa cez víkend končí, prechádzame na zimný. Citliví jedinci môžu cítiť únavu či zhoršenie koncentrácie.

Pozor na hodinky, cez víkend sa letný čas zmení na zimný
SITA/AP

O tretej nadránom

Tento víkend si pospíme o hodinu dlhšie, prejdeme z letného na stredoeurópsky či tzv. zimný čas. Počas noci zo soboty 24. októbra na nedeľu 25. októbra si ručičky hodiniek o 03:00 vrátime späť na 02:00. Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času až do roku 2016. Najbližšie na letný čas prejdeme v nedeľu 27. marca 2016, keď si hodinky posunieme o hodinu dopredu, z 02:00 na 03:00.

Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť.

V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011. 

Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.

Sovy a škovránky

Aj keď posun času pri prechode na zimný čas vnímajú ľudia zvyčajne lepšie ako náhle skoršie vstávanie na jar pri prechode na letný čas, ani táto zmena nemusí byť bez následkov na ľudský organizmus. Posun času znášajú horšie najmä citlivejší jedinci, pre ktorých sa môže spájať so zhoršením koncentrácie a zvýšenou únavou. Zvlášť sa to prejavuje u detí a starších ľudí. Informovala o tom odborná asistentka z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Eva Feketeová.

"Je známe, že existujú dva typy ľudí - takzvané sovy, ktoré sú čulé do neskorých nočných hodín, zatiaľ čo si ráno radi dlhšie pospia a potom škovránky, pre ktorých je naopak typické včasné ranné prebúdzanie a neponocovanie. Tento jesenný posun vnímajú horšie ľudia zvyknutí ukladať sa do postele skôr, zatiaľ čo pre tých, čo majú problém s ranným vstávaním, je zas horší jarný posun času,“ vysvetľuje Feketeová.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok