Našla sa stratená pasáž z najstaršieho eposu o nesmrteľnosti

Príbeh o láske aj večnom živote

Starovekú báseň obsahujúcu viac ako 3 000 veršov poznáme z fragmentov datovaných až do najstarších období prvej civilizácie – starovekého Sumeru. Môže pochádzať až z 21. storočia pred Kristom.

Hlavná postava Gilgameš je po matke bohom a po otcovi človekom. V príbehu sa to len tak hemží nadpozemskými bytosťami, hrdinskými činmi, prejavmi lásky aj priateľstva. Gilgameš sa v diele snaží o nájdenie nesmrteľnosti.

Epos o Gilgamešovi sa zachoval na hlinených tabuľkách, niektoré pasáže sa však v priebehu tisícročí stratili, príbeh tak nie je úplný. Iracké múzeum však ohlásilo, že má v rukách doteraz nepoznané pasáže z prvého veľdiela svetovej literatúry.

Netušil, čo má v rukách

Múzeu sa podarilo dostať k zlomku cez pašerákov. Tabuľku získali pred štyrmi rokmi ako súčasť nákupu desiatok ďalších. Tento extrémne cenný artefakt vyšiel iracké múzeum na 800 dolárov. Pašerák zrejme vôbec netušil, čo má v rukách.

Kým sa vyjednávalo s priekupníkmi o cene, profesor Farouk Al-Rawi mal možnosť tabuľky predbežne prezrieť. Našiel medzi nimi aj niekoľko falzifikátov. Predajca chcel za tabuľku o Gilgamešovi viac peňazí, ale sumu si odvodil len od toho, že bola dosť veľká. Je 11 centimetrov vysoká, 9,5 centimetra široká a 3 centimetre hrubá.

Keďže k tabuľkám historici prišli od priekupníkov, nie je celkom jasné, kde sa nachádza ich pôvodné nálezisko. Tá o Gilgamešovi by podľa múzea mohla patriť do obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom, iným historikom sa zdá mladšia.

Profesor Al-Rawi najprv pomaly očistil tabuľku a zistil, že bola zrekonštruovaná z troch dielov. Nevieme však, kto ju spojil dokopy. V priebehu piatich dní sa podarilo klinové písmo preložiť.

Cédrový les s opicami a obludou

Novonájdená časť eposu nám viacej osvetľuje vnútorné pohnútky hlavných hrdinov. Chýbajúca časť patrí do piatej kapitoly. Hlavný hrdina Gilgameš a jeho priateľ Enkidu sa vybrali do cédrového lesa zahubiť obludu Chuvavu. Chýbajúce riadky prinášajú do deja nové momenty, ale hovoria aj o vnútorných pocitoch hrdinov.

Cédrový les je opisovaný ako džungľa kypiaca životom. V sumerskej či asýrskej literatúre ide o ojedinelý popis krás prírody. Gilgameš a Enkidu videli opice ako súčasť exotickej a hlučnej fauny. Strážcu lesa Chuvavu tu neznázorňujú ako barbara, ale ako vládcu, ktorý sa baví exotickou hudbou, podobne ako králi. Strážcov dvor zapĺňajú škriekajúce opice, spievajú na ňom chóry cikád a mnoho druhov vtákov.

Smútok nad zdevastovanou prírodou

Chuvavu hrdinovia zabijú, potom sa však cítia previnilo. Nový text zdôrazňuje, že Gilgameš a Enkidu si uvedomili, že si zabitím strážcu lesa môžu pohnevať kozmické sily, ktoré ovládajú svet aj to, že les Chuvavu neprežije. V texte sa dokonca objavuje ekologický motív, možno prvý v dejinách.

Enkidu si povzdychne: "Zničili sme les na pustatinu". Pocit zodpovednosti za zdevastovanie prírody môže byť pre moderného čitateľa tým správnym aktualizačným momentom, ktorý môže čítanie eposu oživiť, zaznelo pri interpretácii prekladu.