Pred 20 rokmi uniesli prezidentovho syna, prípad dodnes nemôžu vyriešiť
Je to presne 20 rokov od vypuknutia jednej z najväčších káuz v histórii slovenskej politiky. Únos syna bývalého prezidenta Michala Kováča vrhá aj po toľkých rokoch zlé svetlo na našu justíciu. Prípad, za ktorým má stáť SIS, nie je dodnes vyšetrený pre kontroverzné Mečiarove amnestie.
Chronológia Kováčovho únosu
11. novembra 1994 - Vydal Interpol medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol.
7. marca 1995 - Slovenský denník Slovenská Republika informoval o vydaní zatykača na syna slovenského prominenta Michala Kováča ml., obvineného v Nemecku z účasti na podvode presahujúcom dva milióny dolárov.
31. augusta 1995 - Neznámi páchatelia na dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli Michala Kováča ml. do cudziny. Ôsmi muži zastavili jeho auto neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Členovia posádok áut ho vyvliekli z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Syn slovenského prezidenta sa prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla ho do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici Michala Kováča ml. zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.
1. septembra 1995 - Michal Kováč ml. bol prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni.
2. septembra 1995 - Prezident SR Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí SR Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna.
5. septembra 1995 - Premiér Vladimír Mečiar zdôraznil, že zo strany vlády nie sú právne dôvody na to, aby žiadali rakúske orgány o vydanie Michala Kováča ml.
20. februára 1996 - Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Michal Kováč ml. nebude z Rakúska vydaný mníchovskej prokuratúre a môže sa vrátiť na Slovensko.
23. februára 1996 - M. Kováč ml. sa po takmer polroku vrátil na Slovensko.
29. apríla 1996 - V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara F., zdržiavajúceho sa vtedy v zahraničí a zapleteného do kauzy únosu Michala Kováča ml. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana Lexu.
12. decembra 1997 - Prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť, na základe ktorej bolo trestné stíhanie voči nemu v SR zastavené.
3. februára 1998 - Michal Kováč ml. bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný českou políciou na hraničnom priechode s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) Rozvadov-Waidhaus, keď chcel vycestovať do Nemecka, aby mohol v kauze Technopol vypovedať pred nemeckými trestnými orgánmi.
12. februára 1998 - Začal sa na krajinskom súde v Mníchove pred 6. trestnou komorou dlho očakávaný súdny proces v podvodnej kauze na slovenskom Technopole s hlavným aktérom Rudolfom van der Werffom.
3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Mečiar nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov.
5. apríla 1998 - Na základe rozhodnutia sudcu Štvrtej Trestnej komory Krajinského súdu Mníchov sa Michal Kováč ml. vrátil z Nemecka na Slovensko. Sudca vyhovel žiadosti jeho nemeckého advokáta i štátneho prokurátora o zrušenie povinnosti odovzdania pasu a žiadosti o vycestovanie z územia Nemecka.
8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér a zastupujúci prezident Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.
4. februára 1999 - Po potvrdenom doručení rozhodnutia účastníkom konania Ústavného súdu SR zverejnil jeho výsledok. Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.
9. apríla 1999 - Národná rada SR hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca HZDS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity.
15. apríla 1999 - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.
19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili.
26. februára 2000 - Kauza Technopol sa pre Michala Kováča ml. definitívne skončila. Štvrtá Trestná komora Krajinského súdu Mníchov pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida rozhodnutím z 23. februára 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie.
5. júna 2002 - Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana L. a spoločníkov v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.
14. júla 2002 - Polícia v Juhoafrickej republike zadržala poslanca a bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu.
20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR je právoplatné a nie je možné proti nemu podať odvolanie.
13. júna 2011 – Bývalý prezident SR Michal Kováč prehral spor s Ivanom Lexom. Podľa bratislavského okresného súdu sa mal bývalému šéfovi SIS písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zvlečením jeho syna do Rakúska. Exprezident sa voči rozsudku odvolal. V predmetnej veci odvolací Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 20.6.2012 a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
30. októbra 2012 – Rozhodnutie Ústavného súdu SR: Bývalý prezident SR Michal Kováč podľa ústavného súdu nesmie Ivana Lexu viniť z únosu svojho syna, ani keby to bola pravda. "Ospravedlňujem sa Vám týmto listom za výroky, ktorými som urážal a kriminalizoval Vašu osobu", musí podľa právoplatného rozsudku napísať Michal Kováč niekdajšiemu šéfovi SIS Lexovi a zaplatiť mu 3319 eur. Ústavný súd navyše odmietol Kováčovu sťažnosť proti verdiktu ako "neprípustnú".
Pred 20 rokmi uniesli prezidentovho syna, prípad dodnes nemôžu vyriešiť
