Vláda má po voľne na stole množstvo tém, baliček, fajčiarov aj cudzích bojovníkov

TASR
26.8.2015 10:00

Vyše 60 bodov prerokujú členovia vlády, ktorí sa zídu po šestýždňovej letnej pauze na svojom riadnom rokovaní.

Vláda má po voľne na stole množstvo tém, baliček, fajčiarov aj cudzích bojovníkov
SITA

Viacero zdravotníckych tém

Hovoriť sa bude o úprave platov zdravotníkov v štátnych nemocniciach. Jej návrh ministerstvo zdravotníctva predložilo napriek dlhodobému nesúhlasu organizácií reprezentujúcich zdravotníkov. Tí žiadali zákon pre všetky zariadenia tak, ako je to v prípade lekárov. Súčasný návrh sa totiž nedotkne desiatok nemocníc. Šéf rezortu Viliam Čislák tvrdí, že zmeny môže robiť len tam, kde má dosah.

Ministri sa budú zaoberať aj rozšírením ochranného limitu na doplatky za lieky. Ide o opatrenie druhého sociálneho balíčka kabinetu Roberta Fica. Viacerým dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým vracajú poisťovne peniaze za lieky od roku 2011. Po novom sa má limit znížiť a zároveň sa bude týkať všetkých dôchodcov aj detí do šesť rokov. Očakáva sa, že opatrenie zvýši počet ľudí, ktorým sa doplatky vracajú o vyše 340.000.

Obrázky na cigaretových škatuľkách

Na cigaretových škatuľkách by sa od budúceho roka mali okrem textových varovaní pred škodlivosťou fajčenia objaviť tiež varovné obrázky. Vyplýva to z novely zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov, ktorou sa budú zaoberať ministri. Pred následkami fajčenia budú varovať napríklad obrázky ženy vykašliavajúcej krv, mladého páru pred rakvou nenarodeného dieťaťa, mladého muža v márnici, ako aj fotografie poškodených očí, zubov či končatín.

Ministerstvo zdravotníctva na rokovanie 173. schôdze predložilo nové pravidlá zverejňovania údajov o spolupráci lekárov s výrobcami liekov. Chce, aby boli transparentnejšie. Súčasné pravidlá podľa ministerstva nefungovali a spoluprácu s farmafirmami priznávalo len minimum lekárov. Po novom ju majú preto oznamovať firmy. Dáta by sa mali zverejňovať aj na webe.

Fenomén cudzích bojovníkov

Niekoľko návrhov zákonov pripravilo aj ministerstvo spravodlivosti. Úpravou trestného poriadku reaguje na globálny fenomén takzvaných cudzích bojovníkov. Konanie slovenských občanov zapojených napríklad do bojov na Ukrajine na strane separatistov bude po jej schválení trestné. Novela Trestného zákona zavedie nový trestný čin účasti na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu. Za to hrozí dvoj- až osemročné väzenie.

Silnejšie právomoci získa generálny prokurátor po nadobudnutí účinnosti novely zákona o prokuratúre. V súčasnosti je volený na sedem rokov. Ak po skončení daného funkčného obdobia nie je zvolený jeho nástupca, úrad vedie prvý námestník generálneho prokurátora. Po novom zostane vo funkcii až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Podľa prokuratúry by sa takto odstránili pochybnosti o legitimite úkonov dočasného šéfa prokuratúry.

Trestná zodpovednosť právnických osôb

Za spáchanie trestného činu by mali byť na základe predloženého zákona trestané aj právnické osoby. Možným trestom je zrušenie firmy, peňažné pokuty či zákaz ich účasti na verejnom obstarávaní.

Trestnej zodpovednosti však nebudú podliehať všetky právnické osoby. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií. Trestnú zodpovednosť ale bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Prísnejšie na vodičov

Novela zákona o cestnej premávke upravuje niektoré ustanovenia o objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla a umožní deťom do 10 rokov jazdiť na bicykli po chodníku. Rovnako sprísni postih pre vodičov za ohrozenie chodcov na chodníku a za ohrozenie cyklistov pri obchádzaní a predchádzaní. Zároveň zvýši hornú hranicu možnej pokuty za najzávažnejšie prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, a to v obci o viac ako 50 km/h a mimo obce o viac ako 60 km/h.

Ministerstvo obrany prichádza na rokovanie s balíkom opatrení, ktoré majú od januára budúceho roka skvalitniť obranu štátu a proces plánovania. Dôvodom sú zmeny v bezpečnostnom prostredí, situácia na Ukrajine, ale aj nové formy hrozieb.

Druhý sociálny balíček

Od januára budúceho roka by mal na Slovensku vzrásť príspevok na starostlivosť o dieťa. Zvýšiť by sa mal o 50 eur na 280 eur mesačne. A to v prípade, ak starostlivosť dieťaťu do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.

Ministerstvo práce na rokovanie predložilo aj návrh zákona o sociálnom poistení. Ten má zase zabezpečiť zvýšenie materskej dávky. Stúpnuť má zo súčasných 65 % denného vymeriavacieho základu na 70 %. Cieľom tohto kroku je podporiť rodiny. "Navrhovaným opatrením sa výraznejšie podporia rodičia detí, ktorí pred nástupom na materskú dovolenku vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistení," zdôvodnilo ministerstvo práce.

Niekoľko návrhov zákonov na rokovanie vlády predkladá aj minister financií Peter Kažimír. Návrhom zákona o platobných službách sa má zaviesť bankový účet so základnými funkciami. Ľudia, ktorí budú mať záujem o tento typ účtu, budú musieť k žiadosti o jeho zriadenie predkladať čestné vyhlásenie, že ešte nemajú žiadny platobný účet ani si ďalší nebudú môcť zriadiť okrem vkladového účtu, peňažného vkladu potvrdeného vkladnou knižkou v banke a v pobočke zahraničnej banky. Nové povinnosti majú mať aj banky. Po novom totiž majú informovať klientov o možnosti zriadiť si účet so základnými funkciami, a to vtedy, ak už klient má v banke otvorený účet, ktorý obsahuje tie isté služby ako platobný účet so základnými funkciami.

Úvery na bývanie

Ďalšou rozsiahlou právnou normou z dielne rezortu financií je návrh zákona o úveroch na bývanie. Spotrebitelia by mali mať lepší prehľad o tom, koľko zaplatia na úrokoch z úveru na bývanie a o koľko im klesne istina úveru do najbližšej zmeny úrokovej sadzby. Takéto informácie majú banky po novom poskytovať klientom ešte pred uzatvorením zmluvy.

Návrh zákona má tiež umožniť klientom bánk odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona, ide o významný inštitút ochrany klienta. "Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, uváženie a overenie všetkých informácií," uviedol rezort financií.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok