Vedci popísali nový druh psovitej šelmy, po 150 rokoch
Vedci zistili, že africké šakaly v skutočnosti predstavujú samostatný, doteraz nepopísaný druh, ktorému dali meno Canis anthus.
Šakaly v Afrike a Eurázii sú rozdielne
Medzinárodný vedecký tím na čele s Klaus-Petrom Koepflim zo Smithsonian Conservation Biology Institute zistil, že šakaly zlaté (Canis aureus) žijúce v Afrike v skutočnosti predstavujú samostatný, doteraz nepopísaný druh. Koepfli s kolegami preto dali africkému šakalovi vedecké meno Canis anthus, pričom ide o prvý novoobjavený druh psovitej šelmy za uplynulých 150 rokov.
Vedci už dlhšie špekulovali, či šakaly žijúce v Afrike a Eurázii predstavujú viac než jeden druh. Francúzsky biológ Philippe Gaubert z Université de Montpellier publikoval v roku 2012 štúdiu, v ktorej na základe analýzy mitochondriálnej DNA tvrdil, že africké šakaly sú v skutočnosti poddruhom vlka obyčajného (Canis lupus).
Nejde o poddruh vlka
Koepfliho tieto výsledky zaujali a pokúsil sa ich overiť s väčším počtom genetických vzoriek. S kolegami následne preskúmali 38 rozličných genetických markerov 128 jedincov rôznych druhov psovitých šeliem vrátane domácich psov. Ich výskum potvrdil Gaubertovu teóriu, že africké a eurázijské šakaly sú dvoma rozličnými druhmi, avšak vyvrátil tvrdenie, že ide o poddruh vlka obyčajného. V skutočnosti sú totiž africké šakaly samostatným druhom, ktorému dali meno Canis anthus.
Oba druhy šakalov sa oddelili od spoločného predka pred približne miliónom rokov, pričom ich mitochondriálna DNA sa líši o 6,7 percenta. Na pohľad síce vyzerajú takmer identicky, za čo však môže skutočnosť, že oba druhy žijú v podobnom prostredí a živia sa rovnakou potravou. Tento proces sa nazýva paralelná evolúcia.
Podľa vedcov sú však eurázijské šakaly, ktorým zostalo pôvodné meno šakal zlatý (Canis aureus), o niečo menšie a majú užšiu lebku a o niečo slabší zhryz než africké šakaly. Koepfli s kolegami zverejnili výsledky svojho výskumu v časopise Current Biology.