Teherán a Washington navrhli pre jadrovú dohodu na Nobelovu cenu mieru
Medzi reakciami na dosiahnutie dohody v jadrovom spore medzi svetovými veľmocami a Iránom sa objavili aj návrhy, aby Teheránu a Washingtonu ako hlavým aktérom za ich úsilie udelili tohtoročnú Nobelovu cenu mieru.
Udelenie by zodpovedalo tradícii
Agentúra Reuters citovala príspevok bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta na sieti Twitter, podľa ktorého bude mať Nobelov výbor "tento rok oveľa jednoduchšiu prácu". Agentúra IRNA medzitým uviedla, že Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru navrhol ako kandidátov na prestížne ocenenie iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Džaváda Zarífa a jeho amerického rezortného partnera Johna Kerryho.
Udelenie Nobelovej ceny mieru iránskemu a súčasne i americkému vedeniu by podľa Reutersu zodpovedalo tradícii oceňovať v rokoch končiacich na päťku mierové zásluhy týkajúce sa nukleárnych otázok, čo má pripomínať jadrové útoky na japonské mestá Hirošima a Nagasaki z roku 1945.
Odporcovia návrh nešetria
Myšlienka však naráža na "mnohé pochybnosti o vhodnosti vzdávania pocty Iránu, ktorý neuznáva Izrael a podporuje jeho nepriateľov, čelí pravidelnej medzinárodnej kritike ohľadne ľudských práv a Washingtonom bol dlho odsudzovaný ako súčasť 'osi zla'", uviedol Reuters. V prípade Spojených štátov zase poukazuje na skutočnosť, že v roku 2009 vyvolalo kritiku rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu mieru začínajúcemu prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorý ju získal okrem iného aj za úsilie zastaviť šírenie jadrových zbraní.
Riaditeľ Inštitútu pre výskum mieru v Osle Kristian Berg Harpviken v rozhovore pre Reuters vyjadril istotu, že Nórsky Nobelov výbor takýto návrh "seriózne posúdi" i napriek "vážnym obmedzeniam".
Irán a skupina šiestich svetových veľmocí vrátane Spojených štátov zavŕšili dlhoročné rokovania s cieľom obmedziť sporné jadrové aktivity Teheránu výmenou za stiahnutie medzinárodných sankcií voči islamskej republike.
Británia chce otvoriť veľvyslanectvo v Teheráne
Britský rezort diplomacie chce do konca tohto roka opätovne otvoriť svoje veľvyslanectvo v Teheráne. Tento krok súvisí s uzavretím komplexnej jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami.
Činnosť svojej ambasády v Londýne by mala obnoviť aj iránska strana, oznámil britský minister zahraničných vecí Philip Hammond, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Veľmi dúfam, že budeme môcť opätovne otvoriť veľvyslanectvá našich krajín ešte pred koncom tohto roka," povedal Hammond v britskom parlamente, kde odpovedal na otázky poslancov ohľadne novej jadrovej dohody.
USA predložili návrh rezolúcie schvaľujúci jadrovú dohodu
Spojené štáty predložili Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, ktorý vyjadruje podporu jadrovej dohode medzi veľmocami a Iránom, ale ponecháva v platnosti zbrojné embargo voči Teheránu. Členovia BR OSN by mali o predloženom dokumente hlasovať pravdepodobne na budúci týždeň. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na správy diplomatov.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová oboznámila 15-členné grémium svetovej organizácie s obsahom navrhovanej rezolúcie na zasadnutí, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami. Nové uznesenie by malo nahradiť predchádzajúcich sedem rezolúcii BR OSN týkajúcich sa Iránu.
V platnosti by však malo zostať embargo OSN na vývoz a dovoz konvenčných zbraní do Iránu, a to na ďalších päť rokov. Zahraničné dodávky komponentov pre iránsky program balistických striel majú byť zakázané na ďalších osem rokov. Rezolúcia by tiež mala zakotviť mechanizmus rýchleho opätovného zavedenia sankcií v prípade, ak by Teherán porušil podmienky dohody.