Grécko neuhradilo ďalšiu splátku MMF, podľa Babiša nepatrí do eurozóny

Atény mali v pondelok uhradiť MMF splátku vo výške 456 miliónov eur. Na konci júna neuhradili takmer 1,6 miliardy eur. Český minister financií Andrej Babiš si myslí, že zotrvanie Grécka v eurozóne nebolo dobrým riešením.

Prvý vyspelý neplatič

Grécko v pondelok neuhradilo Medzinárodnému menovému fondu ďalšiu splátku a to vo výške 456 miliónov eur. Oznámil to hovorca MMF Gerry Rice. Zadĺžené Grécko sa už na konci júna stalo prvou vyspelou krajinou, ktorá fondu prestala včas splácať svoje dlhy.

Atény 30. júna MMF neuhradili splátku vo výške takmer 1,6 miliardy eur. Celkový objem zmeškaných splátok tak dosahuje asi dve miliardy eur. Podľa hovorcu fondu sa bude vedenie MMF v „nasledujúcich týždňoch" zaoberať gréckou žiadosťou o predĺženie termínu na uhradenie júnovej splátky.

Čaká sa na balík reforiem

Eurozóna v pondelok predbežne súhlasila s tretím záchranným programom pre Grécko. Rokovanie o tomto programe sa ale môžu začať až potom, čo grécky parlament v utorok alebo v stredu prijme prvý balík reforiem. Do doby, pokiaľ sa tieto rokovania skončia, má pomôcť Grécko udržať nad vodou krátkodobá pôžička.

Možnou podobou pôžičky sa zaoberajú experti eurozóny. Jednou z možností je použitie prostriedkov zo staršieho európskeho nástroja známeho ako Európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Za pôžičky z neho ručia všetky krajiny EÚ.

MMF v pondelok uviedol, že je pripravený spolupracovať na riešení gréckej dlhovej krízy s gréckymi úradmi aj s európskymi partnermi.

Pomoc za úsporné opatrenia

Prvý balík kľúčových reforiem, ktorými eurozóna podmieňuje novú pomoc zadĺženým Aténam, budú grécki poslanci schvaľovať v stredu po 23:00 SELČ. S odvolaním sa na informácie z vládnych kruhov o tom informovala grécka štátna televízia ERT s tým, že hlasovanie potrvá asi hodinu.

Na programe sú podľa agentúry DPA okrem iného zvýšenie dane z pridanej hodnoty, zrušenie predčasných dôchodkov či ďalšie zníženie niektorých penzií.

V pondelok sa krajiny predbežne dohodli s Gréckom, že mu poskytnú ďalší záchranný program z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý je únijným krízovým nástrojom. Samotné rokovania o pomoci začnú podľa dohody až potom, čo Grécko schváli niektoré reformné opatrenia. Lehota pre takýto krok bola stanovená na stredu.

Nová príležitosť pre Grécko

Predpokladá sa, že gréckemu premiérovi Alexisovi Tsiprasovi s presadením ďalších úsporných opatrení pomôže opozícia, keďže predseda vlády čelí vo svojej ľavicovej strane SYRIZA odporu niektorých členov. Tí tvrdia, že Tsipras v Bruseli prijal diktát eurozóny, čím kapituloval na pôvodné zámery skončiť s uťahovaním opaskov.

Tsipras o dohode z Bruselu hovorí ako o príležitosti, ktorá Grécku znova pomôže naštartovať hospodárstvo a zachovať si spoločnú európsku menu euro.

Bez návrhu na úver

Eurozóna nemá dnes žiadne riešenie na prekleňovací úver pre Grécko. Žiaden návrh zatiaľ predložený nebol. Skonštatoval minister financií Českej republiky Andrej  Babiš po skončení zasadnutia ministrov financií EÚ v Bruseli.

Babiš pripomenul, že eurozóna analyzuje viacero možností, ako pomôcť gréckej strane s likviditou bánk, kým dôjde k realizácii dohody o novom programe finančnej pomoci pre Grécko, v tejto chvíli však ani Európska komisia, ani členovia eurozóny nevedia, ako riešiť prekleňovací úver pre Grécko a či to naozaj s Gréckom dopadne tak, ako to predvída reštrukturalizačný plán.

Nebolo to dobré rozhodnutie

Český minister financií zopakoval, že viaceré členské štáty mimo eurozóny vrátane Českej republiky odmietli naznačenú možnosť poskytnutia trojmesačných záruk prostredníctvom dočasného eurovalu, ktorý už prestal platiť (v júni 2013) a ktorý bol nahradený nástrojom eurozóny - Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM).

V prípade oficiálneho nastolenia žiadosti, aby sa dočasné financovanie Grécka riešilo cez bývalý Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus (EFSF), krajiny nepatriace do eurozóny nemajú dostatočnú blokačnú menšinu, aby tento návrh na Ecofine zamietli a boli by prehlasované krajinami eurozóny. Ako však upozornil Babiš, tento návrh nebol prednesený.

Grécko nepatrilo do eurozóny

"Myslím si, že eurozóna sa nerozhodla dobre, že Grécko malo opustiť eurozónu, že tam nepatrilo nikdy. Je otázne, či tieto drastické opatrenia grécky parlament schváli," zhodnotil Babiš situáciu, ktorá nastala po krízovom summite eurozóny.

Dodal, že menová únia zlyhala už v roku 2010, keď sa odpísalo 100 miliárd eur a keď sa dlhy Grécka voči privátnym bankám a poisťovniam nahradili zadlžením daňových poplatníkov. "To bolo zlé rozhodnutie a teraz sa to blíži k rovnakému rozhodnutiu," opísal situáciu Babiš.

Grécko by malo odísť

Český prezident Miloš Zeman vidí ako riešenie gréckej krízy vystúpenie Grécka z eurozóny. Naopak, stále sa domnieva, že Česká republika by do eurozóny mala vstúpiť. Súčasná situácia to však podľa neho nepodporuje, uviedol na Pražskom hrade prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.

Zeman je aj naďalej presvedčený, že ČR by euro prijať mala. "Na druhej strane prezident uznáva protiargument, že finančná situácia Grécka nepodporuje tento vstup, pretože ako člen eurozóny by Česká republika musela platiť dlhy Grécka," povedal Ovčáček.

Spoliehať sa na sľuby nie je rozumné

Žiadať od českého daňového poplatníka, aby kryl dlhy iného štátu s neurovnanou hospodárskou politikou, podľa Zemana nie je možné. "Preto pán prezident považuje za rozumné vystúpenie Grécka z eurozóny," uviedol hovorca českého prezidenta.

Ovčáček ďalej uviedol, že prezident upozorňuje na to, že iné krajiny, ako napríklad Írsko alebo Portugalsko, svoje problémy vyriešili, zatiaľ čo Grécko ich opakovane vyriešiť nedokázalo, a preto spoliehať sa na jeho sľub nie je rozumné.