Slováci by dali europarlamentu viac právomocí, ako má teraz

"Možno že to vzniklo tým, že europoslanci často zdôrazňujú, že v EP obhajujú záujmy Slovenska," povedal dnes Robert Hajšel na tlačovej konferencii v Bratislave, ktorá mapuje vnímanie Európskeho parlamentu.
"Do EP k nám chodia návštevníci zo škôl, teda sú relatívne dobre informovaní a ľudia parlament sledujú. Európa je nám najbližšia," uviedol dnes europoslanec Boris Zala. Informovanosť však sa podľa neho končí na istej hranici a ľudia nevedia, čo sa reálne prijíma a ako tieto zákony na nich dopadajú. S faktom, že rozhodnutia EP sú prijímané na základe členských štátov, z ktorých pochádzajú členovia EP, súhlasí až 60 % Slovákov, čo je 34 % nad priemerom EÚ, pričom je to mylné tvrdenie.

Až 82 % opýtaných uvádza, že v poslednej dobe čítali v tlači alebo videli v televízii niečo o EP, čo je o 13 % nad priemerom EÚ. Na rozdiel od toho si len štyri percentá Slovákov myslia, že sú o EÚ dobre informovaní. Skôr zle informovaných je 44 % Slovákov a skôr dobre informovaných 36 % Slovákov. "Subjektívny pocit o dobrej informovanosti je na vysokej úrovni," zdôraznil Hajšel s tým, že tieto čísla oproti minulosti stúpli. Ak by Slováci hľadali informácie o EP, najskôr by sa obrátili na televíziu (81 %), potom na tlač (43 %) a internet (42 %). Na internet by sa v EÚ obrátilo 33 % občanov.

Na Slovensku kríza ako téma dominuje. Z jesenného prieskumu verejnej mienky tiež vyplýva, že Slováci by chceli vedieť viac o tom, ako chce EÚ zvládnuť krízu, spoločne prevziať trh, dlhopisy eurozóny a zdaniť finančné transakcie. O tieto informácie sa zaujíma 60 % Slovákov, čo je 20 % nad priemerom v EÚ. Slováci by chceli viac vedieť aj o svojich právach ako európskych občanov (40 %), o solidarite s členskými štátmi, ktoré majú ťažkosti (29 %), o eure (28 %), o budúcnosti energetiky (25 %) a reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (24 %).

Obraz a úloha EP je podľa prieskumu na Slovensku neutrálna (42 %) a skôr pozitívna (32 %). Vyše polovica opýtaných (57 %) by chcela, aby EP mal dôležitejšiu úlohu ako má teraz. Slováci tiež vnímajú EP ako dynamický, demokratický a naslúchajúci obyvateľom Európy. Oproti roku 2010 však takáto nálada poklesla v priemere o 10 percent.

Slováci rovnako uviedli, že EP by mal obhajovať najmä riešenie chudoby a vylúčenie zo spoločnosti. S týmto tvrdením súhlasí polovica opýtaných Slovákov, čo sa zhoduje aj s európskym priemerom. "Som prekvapená, že občania považujú EP za veľmi dôležitý pre riešenie ich sociálnej situácie," uviedla dnes europoslankyňa Anna Záborská. "Je potrebné podporiť rodinnú politiku v členských štátoch, ako je napríklad odchod do dôchodku, naviazaný na počet detí. Tu vidím obrovské rezervy," dodala Záborská s tým, že keď sa robia štatistiky o chudobe, vždy existujú rodiny, ktoré do pásma najvyššej chudoby spadajú. "Treba posilniť politiku na ochranu rodiny."

EP by mal podľa Slovákov ďalej riešiť aj zosúladenie ekonomickej, rozpočtovej a daňovej politiky a zlepšiť ochranu spotrebiteľov a verejného zdravia. Najmenej by sa mal podľa Slovákov zaoberať presadzovaním európskeho sociálneho modelu a politikou vedeckého výskumu a rozvoja. Podľa Slovákov má obhajovať hodnoty ako ochrana ľudských práv (65%), rovnosť medzi mužmi a ženami (28%), solidaritu medzi členskými štátmi EÚ (45%) a slobodu prejavu (29%).

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 20. novembra 2011 na vzorke takmer 27 tisíc respondentov EÚ (1000 Slovákov).