Ukrajinský priemysel zvažuje barter, pre mobilizáciu stráca ľudí
Navzdory snahe Ukrajiny o integráciu do Európy mnohé tamojšie podniky sa nevedia zbaviť praktík z čias Sovietskeho zväzu, i keď čelia veľmi modernej ekonomickej kríze.
Lokálna ekonomika je v troskách
Ukrajina chce zlepšiť kontakty medzi svojím ťažkým priemyslom a európskymi trhmi, čo by napomohlo ekonomickému zotaveniu. Problémy však pretrvávajú. Obchod s európskymi krajinami stagnuje a ropné štáty v strednej Ázii odstrašuje neistota z konfliktu na východe Ukrajiny.
Lokálna ekonomika je v troskách, keďže kvalifikovaní pracovníci odchádzajú na front, inflácia stúpa a získať úver je prakticky nemožné. Hrivna v priebehu 12 mesiacoch stratila voči doláru takmer tri štvrtiny hodnoty a v dôsledku toho mnohé podniky musia kupovať suroviny za vysoké ceny. Situácia je natoľko zúfalá, že niektoré spoločnosti zvažujú výmenný obchod.
Zvažuje sa návrat k bartru
Väčšina ťažkého priemyslu sa nachádza práve na vojnou skúšanom východe krajiny a historicky chudobnejší západ a stred sa musia snažiť dostať Ukrajinu z ekonomickej krízy. Príkladom je strojná fabrika Boľševik západne od Kyjeva, ktorá je významným zamestnávateľom už od cárskych čias. I keď väčšinu svojich produktov vyváža do USA a Európy, v dôsledku prepadu hrivny suroviny nakupuje drahšie a finančne je tak prakticky na nule.
Ďalšou významnou priemyselnou spoločnosťou je kovospracujúci podnik KRMZ neďaleko Kyjeva. Jeho riaditeľ Vladimir Bratusin poukazuje na nedostupnosť dolárov, preto zvažujú návrat k bartru, ktorý bol rozšírený najmä v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu. Podľa neho však situácia nie je taká vážna, aby kompletne prešli na výmenný obchod. "Vyskúšali sme barter v 90. rokoch a malo to veľmi zlý vplyv na ekonomiku. Veľa závisí od toho, kto vám barter ponúkne," dodal Bratusin.
Problémy spôsobuje hlavne vojenský konflikt
Problémy spôsobuje aj mobilizácia a čím dlhšie konflikt na východe Ukrajiny potrvá, tým viac budú podniky prichádzať o skúsených ľudí. Navyše po vyhlásení mobilizácie tisíce mužov opustili krajinu, aby neboli nútení bojovať. Príkladom môže byť štátna zlatnícka továreň Lviv, ktorej 370 pracovníkov tvoria najmä ženy a starší muži. Dvaja zamestnanci už odišli na front a ďalších 25 čaká na výsledky lekárskej prehliadky, ktorá rozhodne o tom, či sú schopní bojovať.