Našli najstaršie pozostatky človeka, história ľudstva sa posúva o státisíce rokov
Časť spodnej čeľuste s piatimi zubami, ktorej vek stanovili na 2,8 milióna rokov, je približne o 400 000 rokov staršia než doteraz najstaršie pozostatky zástupcu rodu Homo.
Samostatný nepopísaný druh
Medzinárodný tím vedcov objavil v Etiópii najstaršie fosílne pozostatky človeka (rod Homo). Ide o časť spodnej čeľuste s piatimi zubmi, ktorej vek stanovili na 2,8 milióna rokov. To je približne o 400-tisíc rokov viac než vek doteraz najstarších známych ľudských pozostatkov.
Čeľusť našiel ešte v januári 2013 etiópsky študent Chalachew Seyoum v lokalite Ledi-Geraru, kde v roku 1974 objavili aj pozostatky hominida druhu Australopithecus afarensis. Ten žil v období pred 3,8 až 2,95 milióna rokmi. Doteraz najstaršou známou fosíliou zástupcu rodu Homo bola 2,35 milióna rokov stará horná čeľusť nájdená v etiópskom Hadare, ktorú však doteraz nepriradili k žiadnemu zo známych druhov.
Australopithecus priamym predchodcom rodu Homo
To zatiaľ nespravili ani s novým nálezom, ktorý sa síce najviac podobá na Homo habilis, pravdepodobne však ide o samostatný, doteraz nepopísaný druh. Čeľusť z Ledi-Geraru však posilňuje hypotézu, že Australopithecus afarensis bol priamym predchodcom rodu Homo.
"Tento nový nález posúva vznik rodu Homo o približne 400-tisíc rokov do minulosti, veľmi blízko k jeho predchodcovi. Práve kombinácia primitívnych a vyspelejších znakov čeľuste z Ledi-Geraru predstavuje správnu prechodnú formu medzi Australopithecus afarensis a neskoršími zástupcami rodu Homo," uviedol William Kimbel z Arizona State University.
Našli najstaršie pozostatky človeka, história ľudstva sa posúva o státisíce rokov
