Sprisahanie, vraždy, teroristi: Čo sa dnes v Argentíne vlastne deje?

Smrť deň pred kľúčovým prejavom

Všetko sa začalo v 90. rokoch najkrvavejším teroristickým útokom v histórii Argentíny, pri ktorom prišli o život desiatky ľudí. Federálny prokurátor Alberto Nisman vypracoval obsiahlu správu, ktorú mal predstaviť v Kongrese.

Netajil sa tým, že v nej obviňuje aktuálnu prezidentku Christinu Fernandézovú z krytia útočníkov, ktorí majú pochádzať z Iránu. Prejav v Kongrese sa neuskutočnil, prokurátora našli mŕtveho v jeho byte.

Prezidentka mala hneď jasno

Na prvý pohľad išlo o samovraždu. Dvere domu boli zamknuté zvnútra, pri tele ležala zbraň. Zbraň si Nisman požičal len deň predtým. Zvláštnosťou však je, že stopy strelného prachu na Nismanovych rukách nenašli.

Jeho kolegovia tvrdili, že si s nimi dohodol v nasledujúcich dňoch schôdzky. Aj zbraň si údajne vypožičal preto, lebo dostal echo, že by nemal veriť svojej ochranke a jeho dcéra je v ohrození.

Konšpiračné teórie naznačujú celý zástup osôb, ktorý by mohli mať prospech zo smrti prominentného prokurátora. Jeho smrť by mnohé uľahčila prezidentskej kancelárii, tajnej službe aj Hizballáhu. Verejne pochybnosti o samovražde vyjadrila jeho matka, aj exmanželka. Argentínska prezidentka však pochybnosti nemala, hovorila o jasnej samovražde.

Masová podpora prokurátora

V uliciach sa po záhadnej smrti objavili transparenty s veľavravným „Yo Soy Nisman” (Som Nisman) ako verejná obžaloba argentínskych vládnych kruhov. Verejnosť tušila, že nie je všetko v poriadku.

Štyri dni po smrti prokurátora zmenila Fernandézová kurz. Vyjadrila sa, že to „nebola samovražda“ a pridala zmienku o „nečestných spravodajských agentoch.“ O ďalšie štyri dni oznámila rozpustenie argentínskej tajnej služby, ktorá bola podľa nej v pozadí Nismanovej smrti.

Fotogaléria

Sprisahanie, vraždy, teroristi: Čo sa dnes v Argentíne vlastne deje?

Zobrazit všetky fotky (6)

Po mesiaci od smrti Nismana zaplavili ulice Buenos Aires statisíce ľudí. Na čelo masovej demonštrácie sa postavila skupina prokurátorov spoločne s jeho exmanželkou. (SITA/AP)

Masaker pred židovským centrom

Korene kauzy siahajú do obdobia pred dvomi dekádami. Nisman bol až do svojej smrti aktívnym prokurátorom, ktorý viedol vyšetrovanie teroristického útoku z roku 1994. Vtedy pred centrom židovských organizácií v Buenos Aires vybuchlo auto plne naložené trhavinami.

Podľa argentínskej justície za tým stála skupina teroristov z libanonského radikálneho hnutia Hizballáh, ktorú zaplatil Irán. Útok si vyžiadal 85 mŕtvych a viac ako 200 zranených.

Vyšetrovanie bolo zdĺhavé, až po trinástich rokoch sa podarilo presvedčiť Interpol, aby vydal zatykače na piatich Iráncov. Patril k nim aj iránsky kultúrny atašé v Argentíne.

Dôležité dodávky ropy

Vyšetrovaniestarého prípadu sa v posledných dňoch začalo posúvať k prekvapivým záverom. Nismanova správa ukazovala aj na prezidentku Fernandézovú.

Prezidentka sa podľa prokurátora s ďalšími vládnymi činiteľmi snažila manipulovať vyšetrovanie teroristického útoku. Podozrivých mužov vraj chceli očistiť, aby mohli rokovať s Iránom o výhodných dodávkach ropy.

Nisman bol veľmi dôsledný, vypracoval 289-stranový spis. Jeho súčasťou sú podľa The New York Times aj prepisy odpočúvania tajných rozhovorov argentínskych vyjednávačov s iránskymi predstaviteľmi.

Zaznamenávajú aj narážky na osobu Christiny Fernandézovej. Rozhovory naznačujú, že Argentína v mene vyjednávania o rope bola ochotná dodať Iránu obilie, hovädzie mäso, ale aj zbrane, či dokonca namočiť do obvinenia z terorizmu pravicových aktivistov.

Nisman: Mohol by som z toho vyjsť mŕtvy

Nisman absolvoval sériu televíznych vystúpení, kde si nebral servítku. „Prezidentka a minister zahraničných vecí urobili kriminálne rozhodnutie, keď vyfabrikovali teóriu o iránskej nevine, aby sa uspokojili komerčné, politické a geopolitické záujmy Argentíny.“

Prokurátor riskoval, podľa britského The Guardian sa pred novinárom vyjadril: „Mohol by som z toho vyjsť mŕtvy.“

Po jeho smrti sa prišlo na to, že zvažoval aj ráznejší krok. V odpadkovom koši sa našiel koncept zatykača na prezidentku Fernandézová a ministra zahraničia Héctora Niesmana.

Foto:

Alberto Nisman sa pre mnohých Argentínčanov stal martýrom v boji proti skorumpovanej vláde. (SITA/AP)

Sú zapojené aj iné tajné služby?

Fernandézovej vláda popierala Nismanove obvinenia ešte za jeho života. Dôvodila aj vytrvalosťou, s akou sa údajne snažila získať od Interpolu zatykač na Iráncov.

Pomáha jej aj oficiálna argentínska tlačová agentúra Telam. Tá vydala článok, v ktorom upozorňovala na nezrovnalosti v Nismanovej správe. Na vývoz obilia do Iránu by bola nutná spolupráca so súkromnými agropodnikateľmi, ale žiaden z nich ani nepotvrdil obvinenie a ani ho správa nemenovala.

Ďalší Nismanovi kritici rozširovali domnienku, že prokurátor obvinil Irán, pretože ako prominentný člen židovskej komunity konal ako pešiak americkej a izraelskej tajnej služby.

Správy o zapojení tajnej služby vyvolali obavy u zainteresovaných. Novinár, ktorý priniesol správu o Nismanovej smrti, odletel do Izraela. Odtiaľ uviedol, že ho sledovali, keď sa snažili o schôdzku s utajeným zdrojom.

Tieto udalosti vyvolali veľkú nevôľu bežných Argentínčanov. K upokojeniu situácie v uliciach neprispelo, ani keď vyšetrovateľka záhadnej smrti postupne začala odhaľovať ďalšie čriepky prípadu a medializovať ich.

Foto:

Prezidentka Christina Fernandézová považuje všetko za manipuláciu tajných služieb. (SITA/AP)

Prezidentka rozpúšťa tajnú službu

Prezidentka Fernandézová sa rozhodla vo vypätej situácii prehovoriť k národu. Skorumpovaná tajná služba podľa nej musí zaniknúť. Dáva ju rozpustiť. Podľa prezidentky je reforma tajných služieb „národným dlhom“.

Tieto služby totiž podľa nej zostali v takmer rovnakej podobe, ako boli v dobe diktatúry, ktorá v Argentíne skončila v roku 1983. Nahradiť ju vraj môže len nová federálna agentúra. Jej návrh už prešiel senátom, čaká sa len na odobrenie od poslaneckej snemovne. Rozpočet tajných rástol zo 138 miliónov pesos v roku 2003 na 800 miliónov v minulom roku.