Život vo vesmíre majú podľa plánov NASA hľadať aj ponorky

Život vo vesmíre majú podľa plánov NASA hľadať aj ponorky
Zdroj foto: NASA
Po povrchu Marsu sa premávalo už niekoľko robotických sond, dôkazy o živote na Červenej planéte sa však doteraz neporadilo získať. NASA v budúcnosti plánuje aj radikálne odlišný postup, cudzie svety chce vo vesmíre skúmať ponorkami.

Bádanie v mesačnom mori

Najväčší Saturnov mesiac Titan je pre vedcov roky mimoriadne príťažlivým objektom. Ako jediný v Slnečnej sústave má hustú atmosféru z dusíka a na povrchu veľké jazerá metánu a etánu. Budúce expedície NASA by sa chceli zamerať práve na tieto miesta.

Najväčšie jazero Titanu je skôr more. Kraken Mare je 1 000 kilometrov široké, ale s neznámou hĺbkou. More pomenované podľa mýtického hlavonožca objavila sonda Cassini pred ôsmimi rokmi. Mrazivo chladné more nie je pokojné, sonda dtekovala masívne vlny a premenlivý príliv.

Koncept odlišný od pozemského stroja

Tajomstvá Kraken Mare by podľa NASA mala odhaliť špeciálna ponorka. Podľa pripraveného konceptu by počas 90-dňovej misie prešla 2 000 kilometrov.

Pohybovala by sa rýchlosťou 3,6 kilometra za hodinu. Skrutku ponorky budú poháňať batérie. Keďže teplota mora dosahuje približne mínus 180 stupňov Celzia, k systému ponorky patrí aj tepelný generátor.

V takýchto drsných podmienkach musí ponorka na Titane fungovať iným spôsobom ako na Zemi. Nemôže čerpať okolitú tekutinu do takzvaných balastných nádrží, pretože by hneď zamrzli. Na druhej strane hrozí, že teplo motora by mohlo uvariť okolité tekutiny. Ponorka sa bude pohybovať v prostredí pripomínajúcom skvapalnený plyn.

„Stroj bude skúmať morské prúdy a príliv, ktorý na Titáne nastáva jedenkrát za deň, teda raz za 16 pozemských dní," napísala NASA.

Dron potrebuje spoločníka

V minulom roku NASA podporila 12 projektov, ktoré sa zaoberali možnosťami skúmania Titanu. Na rozjazd dostali 100-tisíc dolárov. Jeden z projektov rozpracoval práve misiu s ponorkou.

Druhým zaujímavým projektom týkajúcim sa Titanu je návrh dronu. Takýto lietajúci stroj by bol pohyblivejší ako sonda, dokázal by vytvárať detailné snímky povrchu a zároveň by dokázal pristáť a zobrať vzorku tuhého aj tekutého materiálu z povrchu.

K nevyhnutnému fungovaniu by potreboval aj spoločníka – balón. Z neho by si pri kotvení dopĺňal energiu. Po dokončení misie by sa dron pripojil k materskej družici a odoslal fotografie a dáta k Zemi.

Znamená metán život?

Vedcov Titan fascinuje, pretože trochu pripomína Zem. Má pevný povrch s jazerami a atmosféru. Veľa vody je zatiaľ v podobe tvrdého ľadu, ale keď sa o niekoľko miliárd rokov zväčší Slnko, podmienky pre život podobný ľudskému sa tu radikálne zlepšia.

Atmosféru Titanu tvorí väčšinou dusík, ale je v nej zastúpený aj metán a mnoho ďalších organických zlúčenín. Na Zemi je metán vedľajším produktom metabolizmu mnohých organizmov. Pre vedcov zostáva záhadou množstvo tejtozlúčeniny, ktoré zostáva v atmosfére Saturnovho mesiaca.

Väčšinu poznatkov o Titane vieme z informácií, ktoré nazbierala sonda Cassini, ktorá na jeho povrch vypustila aj modul Huygens. Ten dokázal urobiť a poslať fotografie, niektoré dokonca aj povrchu telesa. Ide o historický úspech, pretože týmto ľudstvo dosiahlo najvzdialenejšie pristátie na mimozemskom telese.

Projekt ponorky je však napriek vizuálne pekne spracovanej prezentácie len v plienkach. Zostáva vyriešiť mnoho technologických i logických problémov. NASA plánuje odhaliť tajomstvá Titanu okolo roku 2040.

Moria Titanu chce prebádať aj Starý kontinent

Na Titan si brúsia zuby aj Európania. Zatiaľ ešte neschválený projekt Európskej vesmírnej agentúry počíta s plávajúcou sondou, ktorá by prebádala druhé najväčšie more mesiaca Ligeia mare. Sonda by z hladiny zbierala vzorky a na pobreží by mohla analyzovať usadeniny. Misia by mohla trvať pol roka až rok.

Európske plavidlo je zatiaľ iba myšlienkovým projektom, momentálne vedci diskutujú o možnostiach pohonu, aby podľa potreby mohlo meniť smer a neunášal ho len vietor. V pláne je možnosť použiť skrutky, veľké kolesá alebo aj princíp pádlovania. Pokiaľ pôjde projekt ďalej, tak sa rozpracuje aj jeho dizajn.

Tajomstvá Európy sú tiež pod hladinou

Návrh rozpočtu pre fiškálny rok 2016 prezradil mnohé priority NASA. Súčasťou podporených projektov je aj výskum Jupiterovho mesiaca Európa, ktorý je mnohými považovaný za najvďačnejší cieľ pri hľadaní mimozemského života. Povrch Európy pokrýva ľadový pancier, ale pod ním je veľký kvapalný oceán.

Teraz sa javí ako najpravdepodobnejší scenár vzkriesenie staršieho projektu Európa Clipper. Sonda by sa pokúsila získať dáta o mesačnom ľade. Kľúčovou by však bola až zamýšľaná misia, ktorá by sa pokúsila dostať cez hrubú ľadovú vrstvu sondu priamo do oceánu Európy.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá