NATO sa môže rozštiepiť na dve polovice, varoval odchádzajúci šéf Pentagónu

NATO sa môže rozštiepiť na dve polovice, varoval odchádzajúci šéf Pentagónu
Zdroj foto: ČTK/DPA, AP, ČTK
Odchádzajúci americký minister obrany Chuck Hagel sa rozlúčil s rezortnými kolegami združenými v NATO varovaním. Severoatlantickej aliancii podľa neho hrozí rozdelenie na dve časti.

Ktoré priority financovať?

V súčasnosti NATO čelí výzvam v rôznych kútoch sveta. Na východe sa oči upierajú na situáciu na Ukrajine, Afganistan roky zápasí s nestabilitou a kmeňovým násilím, Islamský štát pácha najhoršie zločiny proti ľudskosti a mnohí považujú za hlavný problém masovú emigráciu z chudobných krajín.

Členské krajiny NATO sú už dlhší čas nejednotné v otázke, kam by mali smerovať zdroje aliancie. V južnej Európe sa krajiny ako Španielsko a Taliansko obávajú skôr hrozby z Afriky a Stredného Východu a veria, že NATO by sa malo viac sústrediť na boj s extrémizmom.

K aktuálnym výzvam patrí aj obchodovanie s drogami, zbraňami a ľuďmi. Parížske vraždenie naznačilo, že hrozba kalifátu sa bezprostredne dotýka aj Západu. Spojenci na severe sa zase zameriavajú na ukrajinské napätie a rastúcu agresiu zo strany Ruska Vladimira Putina.

Podľa Hagela hrozí reálne nebezpečenstvo, že odlišné priority krajín vyústia do rozdelenia aliancie na južnú a severnú časť.

Protipól Varšavskej zmluvy

V minulosti prešlo NATO rôznymi fázami. Po konci druhej svetovej vojny, keď svet preťala železná opona, sa stalo obranným valom proti sovietskej agresii a protipólom Varšavskej zmluvy.

Ani po rozpade Sovietskeho zväzu nestratila aliancia svoje opodstatnenie. Angažovala sa na Balkáne, na začiatku nového tisícročia prišli výzvy aj v Líbyi a v Afganistane. NATO sa zapojilo aj do boja proti pirátom v Indickom oceáne.

Nechať si len jednu prioritu?

V súčasnosti zaznievajú hlasy, aby sa aliancia 28 štátov zamerala len na jednu oblasť a tú riešila s najvyššou prioritou. Ktorú oblasť však vyčleniť a urobiť ju najdôležitejšou?

Dlhé preberanie priorít a odsúvanie menších hrozieb by mohlo byť citlivým bodom, ktorý by mohol oslabiť akcieschopnosť aliancie. Hagel navrhuje zobrať na svoje ramená všetky hlavné problémy a zjednotene ich riešiť.

"Schopnosť aliancie čeliť všetkým týmto výzvam naraz, na východe, na juhu a mimo svojho územia, to je bremeno NATO do budúcnosti," uviedol sa Hagel.

Nová hrozba hybridnej vojny

V dnešných dňoch musí NATO riešiť niekoľko nebezpečenstiev mimo svojich hraníc, ako je rozpínajúci sa Islamský štát či konsolidáciu Afganistanu. V Európe a v bezprostrednej blízkosti hraníc aliancie rastie napätie medzi Ukrajinou a Ruskom. Čoraz častejšie sa hovorí o hybridnej vojne vedenej Ruskom.

Hybridná vojna sa stala pojmom týchto dní. Ruský prezident Vladimír Putin by mohol urobiť hybridný útok na niektorý pobaltský štát, obávajú sa analytici. Odhaduje sa, že Rusko by ním otestovalo, či sa NATO zmobilizuje. Takýto otvorený názor vyslovil v rozhovore pre The Daily Telegraph bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.

Ak by sa Putin rozhodol pre tento ťah, išlo by o skúšku piateho článku dohody medzi členskými štátmi Severoatlantickej aliancie. Z neho vyplýva, že ozbrojený útok na jedného člena aliancia sa považuje za útok na všetkých členov a následkom bude koordinovaná akcia, ktorá zahŕňa aj použitie ozbrojenej sily.

Ukrajinský scenár v Pobaltí?

V Estónsku a Lotyšsku žijú silné ruské menšiny, takže scenár by sa mohol podľa Rasmussena podobať na ukrajinský konflikt na východe. Neoznačení vojaci a zbrane by mohli niektorých slabších členov aliancie navádzať k bagatelizovaniu konfliktu a k sympatizovaniu s Kremľom.

V hybridnej vojne sa hrá aj s falošnými kartami. Pre český spravodajský server Lidovky.cz vysvetľoval odborník na postsovietský priestor Emil Souleimanov, že hybridný aktér namiesto toho, aby priznal svoju úlohu agresora, štylizuje sa do úlohy obrancu a na medzinárodnej úrovni si dokonca môže nárokovať úlohu arbitra.

Rýchle sily narastajú

Ruský tlak na východ donútil NATO k vytvoreniu zoskupenia s veľmi rýchlou reakčnou dobou. Súčasný tajomník aliancie Jens Stoltenberg potvrdil, že zoskupenie bude mať okolo 5 000 vojakov s prvkami špeciálnych síl a aj s leteckou a námornou podporou. Do dvoch dní sa dokážu rýchle sily dostať do ohrozenej členskej krajiny.

Zároveň sa súčasné aliančné sily rýchlej reakcie posilnia dvojnásobne, zo súčasných 13-tisíc na 30-tisíc vojakov.

Aby mohla ohrozená členská krajina prijať podporu bez problémov, začnú sa zriaďovať styčné a podporné skupiny, trvalo prítomné v prvej fáze v šiestich krajinách. Ide o trojicu pobaltských krajín, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Záujem o umiestnení takého prvku na svojom území má aj Slovensko a Maďarsko.

Styčný tím na Slovensku by malo tvoriť podľa nášho ministerstva obrany 40 ľudí, pričom polovica bude tvorená slovenskými vojakmi a druhú polovicu tímu vyskladajú členské krajiny NATO.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá